Slovníček fráz

sk niečo smieť / môcť   »   sl nekaj smeti (nekaj lahko)

73 [sedemdesiattri]

niečo smieť / môcť

niečo smieť / môcť

73 [triinsedemdeset]

nekaj smeti (nekaj lahko)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Smieš už šoférovať auto? Ali ---s-eš v--i----vt-? A__ ž_ s___ v_____ a____ A-i ž- s-e- v-z-t- a-t-? ------------------------ Ali že smeš voziti avto? 0
Smieš už piť alkohol? Al--že --e--u--v-t- --ko--l? A__ ž_ s___ u______ a_______ A-i ž- s-e- u-i-a-i a-k-h-l- ---------------------------- Ali že smeš uživati alkohol? 0
Smieš už ísť sám do zahraničia? Al--že -m-š sam-a) -o-ova-i-- t-----? A__ ž_ s___ s_____ p_______ v t______ A-i ž- s-e- s-m-a- p-t-v-t- v t-j-n-? ------------------------------------- Ali že smeš sam(a) potovati v tujino? 0
smieť, môcť sm-t- (--hko) s____ (______ s-e-i (-a-k-) ------------- smeti (lahko) 0
Môžeme tu fajčiť? Sm----t-ka----diti? S____ t____ k______ S-e-o t-k-j k-d-t-? ------------------- Smemo tukaj kaditi? 0
Môže sa tu fajčiť? S- l-h-o-tu kad-? S_ l____ t_ k____ S- l-h-o t- k-d-? ----------------- Se lahko tu kadi? 0
Môže sa tu platiť kreditnou kartou? Se --h-o pl-ča-- -redi--- -artico? S_ l____ p____ s k_______ k_______ S- l-h-o p-a-a s k-e-i-n- k-r-i-o- ---------------------------------- Se lahko plača s kreditno kartico? 0
Môže sa tu platiť šekom? Se--ahk-----č--s-č-k-m? S_ l____ p____ s č_____ S- l-h-o p-a-a s č-k-m- ----------------------- Se lahko plača s čekom? 0
Môže sa zaplatiť len v hotovosti? Se l-h-o-p---a-le z--oto-ino? S_ l____ p____ l_ z g________ S- l-h-o p-a-a l- z g-t-v-n-? ----------------------------- Se lahko plača le z gotovino? 0
Môžem si len zatelefonovať? L--k------ kr-tko-t----o-----? L____ s___ k_____ t___________ L-h-o s-m- k-a-k- t-l-f-n-r-m- ------------------------------ Lahko samo kratko telefoniram? 0
Môžem sa len niečo spýtať? L-h-o -----ne-a- vp---am? L____ s___ n____ v_______ L-h-o s-m- n-k-j v-r-š-m- ------------------------- Lahko samo nekaj vprašam? 0
Môžem len niečo povedať? L-h-o--amo---k-- pove-? L____ s___ n____ p_____ L-h-o s-m- n-k-j p-v-m- ----------------------- Lahko samo nekaj povem? 0
Nesmie spať v parku. On-----me--pa-- -------. O_ n_ s__ s____ v p_____ O- n- s-e s-a-i v p-r-u- ------------------------ On ne sme spati v parku. 0
Nesmie spať v aute. O- -e -m- --ati - a---. O_ n_ s__ s____ v a____ O- n- s-e s-a-i v a-t-. ----------------------- On ne sme spati v avtu. 0
Nesmie spať na stanici. On-ne -m- s---i -a-že--z-iški-pos-aj-. O_ n_ s__ s____ n_ ž_________ p_______ O- n- s-e s-a-i n- ž-l-z-i-k- p-s-a-i- -------------------------------------- On ne sme spati na železniški postaji. 0
Smieme si sadnúť? Sm-mo-sest-? S____ s_____ S-e-o s-s-i- ------------ Smemo sesti? 0
Môžete nám priniesť jedálny lístok? Ali l-hko--ob-mo-jedilni--i--? A__ l____ d_____ j______ l____ A-i l-h-o d-b-m- j-d-l-i l-s-? ------------------------------ Ali lahko dobimo jedilni list? 0
Môžeme platiť zvlášť? A-------- p-ač-mo-l-č---? A__ l____ p______ l______ A-i l-h-o p-a-a-o l-č-n-? ------------------------- Ali lahko plačamo ločeno? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + slovinčina (1-100) MP3 slovinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa mozog učí nové slová

Keď sa učíme novú slovnú zásobu, náš mozog si ukladá nový obsah. Učenie funguje iba pri stálom opakovaní. Ako dobre si náš mozog slová uloží, záleží na mnohých faktoroch. Najdôležitejšie je, aby sme si slovnú zásobu pravidelne precvičovali. Ukladajú sa len slová, ktoré často píšeme alebo používame. Dá sa povedať, že sa tieto slová archivujú ako obrázky. Tento spôsob učenia platí aj pre opice. Opice sa naučia „čítať“ slová, ak ich vidia dostatočne často. Síce písmenám nerozumejú, ale rozoznajú slová podľa tvaru. Aby sme mohli nejakým jazykom hovoriť plynule, potrebujeme k tomu veľa slov. Slovná zásoba musí byť dobre zorganizovaná. Naša pamäť totiž funguje ako archív. Aby mohla slová rýchlo vyhľadať, musí vedieť, kde ich hľadať. Je teda lepšie, ak sa slová učíte v určitom kontexte. Mozog si potom vie otvoriť vždy tú správnu „zložku“. Ale aj slová, ktoré sa dobre naučíme, môžeme zase zabudnúť. Deje sa tak, ak sa určité vedomosti presunú z aktívnej pamäti do pasívnej. Zabúdaním si uľahčujeme od vedomostí, ktoré nepotrebujeme. Náš mozog si tak robí miesto pre nové a dôležitejšie veci. Je teda dôležité, aby sme si naše vedomosti pravidelne oživovali. To, čo je obsahom pasívnej pamäti, nie je však navždy stratené. Keď zhliadneme zabudnuté slovo, znovu si ho zapamätáme. To, čo sme sa už raz naučili, sa druhýkrát naučíme rýchlejšie. Kto si chce rozšíriť slovnú zásobu, musí si rozšíriť aj záujmy. Každý z nás má nejaké záujmy. Zaoberáme sa teda väčšinou stále rovnakými vecami. Jazyk sa však skladá z mnohých významových odborov. Človek zaujímajúci sa o politiku by si mal občas prečítať aj športovú rubriku!