Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   sl za nekaj prositi

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [štiriinsedemdeset]

za nekaj prositi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? Ali--- lah---pos--iž-t- la--? A__ m_ l____ p_________ l____ A-i m- l-h-o p-s-r-ž-t- l-s-? ----------------------------- Ali mi lahko postrižete lase? 0
Nie príliš na krátko, prosím. N- preve--n- kra---,-p---im. N_ p_____ n_ k______ p______ N- p-e-e- n- k-a-k-, p-o-i-. ---------------------------- Ne preveč na kratko, prosim. 0
Trochu kratšie, prosím. Š---a---b--j -a--ratko, p-osim. Š_ m___ b___ n_ k______ p______ Š- m-l- b-l- n- k-a-k-, p-o-i-. ------------------------------- Še malo bolj na kratko, prosim. 0
Môžete vyvolať fotky? A----ahko-r-zvije-e te--l-ke? A__ l____ r________ t_ s_____ A-i l-h-o r-z-i-e-e t- s-i-e- ----------------------------- Ali lahko razvijete te slike? 0
Fotky sú na CD. F--og-----e so na CD---. F__________ s_ n_ C_____ F-t-g-a-i-e s- n- C---u- ------------------------ Fotografije so na CD-ju. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. Fo-ogr--ij--so---a--ra--. F__________ s_ v a_______ F-t-g-a-i-e s- v a-a-a-u- ------------------------- Fotografije so v aparatu. 0
Môžete opraviť tie hodiny? A-- ---k- po-ra---e--ro? A__ l____ p________ u___ A-i l-h-o p-p-a-i-e u-o- ------------------------ Ali lahko popravite uro? 0
Sklo je rozbité. St-k---je-p---no. S_____ j_ p______ S-e-l- j- p-č-n-. ----------------- Steklo je počeno. 0
Batéria je prázdna. Bater-j- -e--r--n-. B_______ j_ p______ B-t-r-j- j- p-a-n-. ------------------- Baterija je prazna. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? A-- -a-ko----k-------j--? A__ l____ z______ s______ A-i l-h-o z-i-a-e s-a-c-? ------------------------- Ali lahko zlikate srajco? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Al---a-ko --is-i-e -la-e? A__ l____ o_______ h_____ A-i l-h-o o-i-t-t- h-a-e- ------------------------- Ali lahko očistite hlače? 0
Môžete opraviť tie topánky? A---l--k- po-ra-ite --vlje? A__ l____ p________ č______ A-i l-h-o p-p-a-i-e č-v-j-? --------------------------- Ali lahko popravite čevlje? 0
Môžete mi dať oheň? Mi-l-h-- ----e--g--j? M_ l____ d____ o_____ M- l-h-o d-s-e o-e-j- --------------------- Mi lahko daste ogenj? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? Im--- v-ig--i-e -l- -ž-ga--ik? I____ v________ a__ v_________ I-a-e v-i-a-i-e a-i v-i-a-n-k- ------------------------------ Imate vžigalice ali vžigalnik? 0
Máte popolník? Ima-e-kakšen--ep-l-i-? I____ k_____ p________ I-a-e k-k-e- p-p-l-i-? ---------------------- Imate kakšen pepelnik? 0
Fajčíte cigary? K---te -i-a--? K_____ c______ K-d-t- c-g-r-? -------------- Kadite cigare? 0
Fajčíte cigarety? K-d--e-c-garete? K_____ c________ K-d-t- c-g-r-t-? ---------------- Kadite cigarete? 0
Fajčíte fajku? Kadi-------? K_____ p____ K-d-t- p-p-? ------------ Kadite pipo? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + slovinčina (1-100) MP3 slovinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...