Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   ca argumentar alguna cosa 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [setanta-sis]

argumentar alguna cosa 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? P-r---è--- --s venir? P__ q__ n_ v__ v_____ P-r q-è n- v-s v-n-r- --------------------- Per què no vas venir? 0
Bol som chorý. E-t--- mal-lt-----. E_____ m_____ / -__ E-t-v- m-l-l- / --. ------------------- Estava malalt / -a. 0
Neprišiel som, pretože som bol chorý. N- v--g v--i- -e---è-e-ta-a-ma-a-- - --. N_ v___ v____ p_____ e_____ m_____ / -__ N- v-i- v-n-r p-r-u- e-t-v- m-l-l- / --. ---------------------------------------- No vaig venir perquè estava malalt / -a. 0
Prečo neprišla? P-r què -o--a ve-i- (--la)? P__ q__ n_ v_ v____ (______ P-r q-è n- v- v-n-r (-l-a-? --------------------------- Per què no va venir (ella)? 0
Bola unavená. Es-a-a c----d-. E_____ c_______ E-t-v- c-n-a-a- --------------- Estava cansada. 0
Neprišla, pretože bola unavená. No-va---n-r -erq-- -s---a--ansa-a. N_ v_ v____ p_____ e_____ c_______ N- v- v-n-r p-r-u- e-t-v- c-n-a-a- ---------------------------------- No va venir perquè estava cansada. 0
Prečo neprišiel? Per -------h- vingu--(e-l)? P__ q__ n_ h_ v_____ (_____ P-r q-è n- h- v-n-u- (-l-)- --------------------------- Per què no ha vingut (ell)? 0
Nemal chuť. No -- -e------n-s. N_ e_ t____ g_____ N- e- t-n-a g-n-s- ------------------ No en tenia ganes. 0
Neprišiel, pretože nemal chuť. No -a v--gu- -------no-----e-----a--s. N_ h_ v_____ p_____ n_ e_ t____ g_____ N- h- v-n-u- p-r-u- n- e- t-n-a g-n-s- -------------------------------------- No ha vingut perquè no en tenia ganes. 0
Prečo ste neprišli? P-r --è-no-he- vin-u-? P__ q__ n_ h__ v______ P-r q-è n- h-u v-n-u-? ---------------------- Per què no heu vingut? 0
Naše auto je pokazené. El c-t-e -e--s v- e-pa-ll--. E_ c____ s____ v_ e_________ E- c-t-e s-’-s v- e-p-t-l-r- ---------------------------- El cotxe se’ns va espatllar. 0
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. No-hem v-n-u---erquè-el -o-x- -e-ns -a-esp-t--a-. N_ h__ v_____ p_____ e_ c____ s____ v_ e_________ N- h-m v-n-u- p-r-u- e- c-t-e s-’-s v- e-p-t-l-r- ------------------------------------------------- No hem vingut perquè el cotxe se’ns va espatllar. 0
Prečo tí ľudia neprišli? P-r--uè-n--------gut la -ent? P__ q__ n_ h_ v_____ l_ g____ P-r q-è n- h- v-n-u- l- g-n-? ----------------------------- Per què no ha vingut la gent? 0
Zmeškali vlak. Han -er----e--tr-n. H__ p_____ e_ t____ H-n p-r-u- e- t-e-. ------------------- Han perdut el tren. 0
Neprišli, pretože zmeškali vlak. No---n----g-t --rq----a---e-dut e---r-n. N_ h__ v_____ p_____ h__ p_____ e_ t____ N- h-n v-n-u- p-r-u- h-n p-r-u- e- t-e-. ---------------------------------------- No han vingut perquè han perdut el tren. 0
Prečo si neprišiel? P-r--u- -o -as vi----? P__ q__ n_ h__ v______ P-r q-è n- h-s v-n-u-? ---------------------- Per què no has vingut? 0
Nesmel som. N- --di-. N_ p_____ N- p-d-a- --------- No podia. 0
Neprišiel som, lebo som nesmel. No h- ---g-- pe-qu- n--p---a-fe---o. N_ h_ v_____ p_____ n_ p____ f______ N- h- v-n-u- p-r-u- n- p-d-a f-r-h-. ------------------------------------ No he vingut perquè no podia fer-ho. 0

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...