Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   fi perustella jotakin 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [seitsemänkymmentäkuusi]

perustella jotakin 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? M-ks- e- tul---? M____ e_ t______ M-k-i e- t-l-u-? ---------------- Miksi et tullut? 0
Bol som chorý. O-in -ip--. O___ k_____ O-i- k-p-ä- ----------- Olin kipeä. 0
Neprišiel som, pretože som bol chorý. E- -ull--- k--k- o--n--i--ä. E_ t______ k____ o___ k_____ E- t-l-u-, k-s-a o-i- k-p-ä- ---------------------------- En tullut, koska olin kipeä. 0
Prečo neprišla? Mi-s----- ei tul--t? M____ h__ e_ t______ M-k-i h-n e- t-l-u-? -------------------- Miksi hän ei tullut? 0
Bola unavená. Hä---li -------. H__ o__ v_______ H-n o-i v-s-n-t- ---------------- Hän oli väsynyt. 0
Neprišla, pretože bola unavená. Hän--- ---l-t- k--ka-oli ---ynyt. H__ e_ t______ k____ o__ v_______ H-n e- t-l-u-, k-s-a o-i v-s-n-t- --------------------------------- Hän ei tullut, koska oli väsynyt. 0
Prečo neprišiel? Mi--- hä- -i-t-llu-? M____ h__ e_ t______ M-k-i h-n e- t-l-u-? -------------------- Miksi hän ei tullut? 0
Nemal chuť. H--t- e--hu-it-a--t. H____ e_ h__________ H-n-ä e- h-v-t-a-u-. -------------------- Häntä ei huvittanut. 0
Neprišiel, pretože nemal chuť. H---e- t-ll----k-s-a häntä-e---uv-ttanut. H__ e_ t______ k____ h____ e_ h__________ H-n e- t-l-u-, k-s-a h-n-ä e- h-v-t-a-u-. ----------------------------------------- Hän ei tullut, koska häntä ei huvittanut. 0
Prečo ste neprišli? Miks- -e e-t--tu-----? M____ t_ e___ t_______ M-k-i t- e-t- t-l-e-t- ---------------------- Miksi te ette tulleet? 0
Naše auto je pokazené. A-t-----o- --k-i. A______ o_ r_____ A-t-m-e o- r-k-i- ----------------- Automme on rikki. 0
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. M---m-e--ul-e--,---sk- mei-ä----to-me-on r----. M_ e___ t_______ k____ m_____ a______ o_ r_____ M- e-m- t-l-e-t- k-s-a m-i-ä- a-t-m-e o- r-k-i- ----------------------------------------------- Me emme tulleet, koska meidän automme on rikki. 0
Prečo tí ľudia neprišli? Mi--- i-----t ei-ät--u--e--? M____ i______ e____ t_______ M-k-i i-m-s-t e-v-t t-l-e-t- ---------------------------- Miksi ihmiset eivät tulleet? 0
Zmeškali vlak. He myöhä-t--vä- ---a--a. H_ m___________ j_______ H- m-ö-ä-t-i-ä- j-n-s-a- ------------------------ He myöhästyivät junasta. 0
Neprišli, pretože zmeškali vlak. H- eivät tu---et, --s-----ö-ä-t-i-ät-ju-ast-. H_ e____ t_______ k____ m___________ j_______ H- e-v-t t-l-e-t- k-s-a m-ö-ä-t-i-ä- j-n-s-a- --------------------------------------------- He eivät tulleet, koska myöhästyivät junasta. 0
Prečo si neprišiel? M-k-i sin- ---tu-lut? M____ s___ e_ t______ M-k-i s-n- e- t-l-u-? --------------------- Miksi sinä et tullut? 0
Nesmel som. En-saanu--lu-a-. E_ s_____ l_____ E- s-a-u- l-p-a- ---------------- En saanut lupaa. 0
Neprišiel som, lebo som nesmel. Minä-e--------,--osk- en --an---lup--. M___ e_ t______ k____ e_ s_____ l_____ M-n- e- t-l-u-, k-s-a e- s-a-u- l-p-a- -------------------------------------- Minä en tullut, koska en saanut lupaa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + fínčina (1-100) MP3 fínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...