Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   he ‫עבר 1‬

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

‫81 [שמונים ואחת]‬

81 [shmonim w'axat]

‫עבר 1‬

avar 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina hebrejčina Prehrať Viac
písať ‫ל-תו-‬ ‫______ ‫-כ-ו-‬ ------- ‫לכתוב‬ 0
a-a- 1 a___ 1 a-a- 1 ------ avar 1
Písal list. ‫הוא---ב-מ--ב.‬ ‫___ כ__ מ_____ ‫-ו- כ-ב מ-ת-.- --------------- ‫הוא כתב מכתב.‬ 0
avar-1 a___ 1 a-a- 1 ------ avar 1
A ona písala pohľadnicu. ‫-ה-- כתבה--ל-י-.‬ ‫____ כ___ ג______ ‫-ה-א כ-ב- ג-ו-ה-‬ ------------------ ‫והיא כתבה גלויה.‬ 0
l-k--ov l______ l-k-t-v ------- likhtov
čítať ‫לק-ו-‬ ‫______ ‫-ק-ו-‬ ------- ‫לקרוא‬ 0
lik--ov l______ l-k-t-v ------- likhtov
Ćítal časopis. ‫ה-- --- --זי--‬ ‫___ ק__ מ______ ‫-ו- ק-א מ-ז-ן-‬ ---------------- ‫הוא קרא מגזין.‬ 0
l-k-tov l______ l-k-t-v ------- likhtov
A ona čítala knihu. ‫-הי----אה -פ--‬ ‫____ ק___ ס____ ‫-ה-א ק-א- ס-ר-‬ ---------------- ‫והיא קראה ספר.‬ 0
hu-ka-a--mi---av. h_ k____ m_______ h- k-t-v m-k-t-v- ----------------- hu katav mikhtav.
vziať, zobrať ‫-קחת‬ ‫_____ ‫-ק-ת- ------ ‫לקחת‬ 0
h---at-- m-k--av. h_ k____ m_______ h- k-t-v m-k-t-v- ----------------- hu katav mikhtav.
Vzal si cigaretu. ‫----ל-ח-סיג---.‬ ‫___ ל__ ס_______ ‫-ו- ל-ח ס-ג-י-.- ----------------- ‫הוא לקח סיגריה.‬ 0
hu k--a--mi----v. h_ k____ m_______ h- k-t-v m-k-t-v- ----------------- hu katav mikhtav.
Vzala si kúsok čokolády. ‫-ה-- ל--- --י-ת -וק-ל-.‬ ‫____ ל___ ח____ ש_______ ‫-ה-א ל-ח- ח-י-ת ש-ק-ל-.- ------------------------- ‫והיא לקחה חתיכת שוקולד.‬ 0
w-hi -a-v-h-gl--ah. w___ k_____ g______ w-h- k-t-a- g-u-a-. ------------------- w'hi katvah gluyah.
On bol neverný, ale ona bola verná. ‫הו------י---א-ן-א-ל ה-----י-ה-נ-מ-ה-‬ ‫___ ל_ ה__ נ___ א__ ה__ ה____ נ______ ‫-ו- ל- ה-ה נ-מ- א-ל ה-א ה-י-ה נ-מ-ה-‬ -------------------------------------- ‫הוא לא היה נאמן אבל היא הייתה נאמנה.‬ 0
li--o l____ l-q-o ----- liqro
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. ‫ה-א-הי- -צ-ן -בל-ה-א-היי-- -ר---.‬ ‫___ ה__ ע___ א__ ה__ ה____ ח______ ‫-ו- ה-ה ע-ל- א-ל ה-א ה-י-ה ח-ו-ה-‬ ----------------------------------- ‫הוא היה עצלן אבל היא הייתה חרוצה.‬ 0
l--ro l____ l-q-o ----- liqro
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. ‫ה-א ה-----י -ב- -יא ה-יתה -שי--.‬ ‫___ ה__ ע__ א__ ה__ ה____ ע______ ‫-ו- ה-ה ע-י א-ל ה-א ה-י-ה ע-י-ה-‬ ---------------------------------- ‫הוא היה עני אבל היא הייתה עשירה.‬ 0
l--ro l____ l-q-o ----- liqro
Nemal peniaze, ale dlhy. ‫-א---ה -------ר-------.‬ ‫__ ה__ ל_ כ__ ר_ ח______ ‫-א ה-ה ל- כ-ף ר- ח-ב-ת-‬ ------------------------- ‫לא היה לו כסף רק חובות.‬ 0
h- -a-a -a-a-in. h_ q___ m_______ h- q-r- m-g-z-n- ---------------- hu qara magazin.
Nemal šťastie, ale smolu. ‫לא-----לו---ל א-- --- מז--‬ ‫__ ה__ ל_ מ__ א__ ב__ מ____ ‫-א ה-ה ל- מ-ל א-א ב-ש מ-ל-‬ ---------------------------- ‫לא היה לו מזל אלא ביש מזל.‬ 0
hu qara---g----. h_ q___ m_______ h- q-r- m-g-z-n- ---------------- hu qara magazin.
Nemal úspech, ale neúspech. ‫הוא -- --לי-- -- --של-‬ ‫___ ל_ ה_____ ר_ נ_____ ‫-ו- ל- ה-ל-ח- ר- נ-ש-.- ------------------------ ‫הוא לא הצליח, רק נכשל.‬ 0
hu -ara-ma--zi-. h_ q___ m_______ h- q-r- m-g-z-n- ---------------- hu qara magazin.
Nebol spokojný, ale nespokojný. ‫הו-----ה-ה מרו--- אלא--- מ-ו-ה.‬ ‫___ ל_ ה__ מ_____ א__ ל_ מ______ ‫-ו- ל- ה-ה מ-ו-ה- א-א ל- מ-ו-ה-‬ --------------------------------- ‫הוא לא היה מרוצה, אלא לא מרוצה.‬ 0
w'hi-q----- s-f--. w___ q_____ s_____ w-h- q-r-a- s-f-r- ------------------ w'hi qar'ah sefer.
Nebol šťastný, ale nešťastný. ‫------ --ה--אוש- --- ל--מא--ר.‬ ‫___ ל_ ה__ מ____ א__ ל_ מ______ ‫-ו- ל- ה-ה מ-ו-ר א-א ל- מ-ו-ר-‬ -------------------------------- ‫הוא לא היה מאושר אלא לא מאושר.‬ 0
l-q-x-t l______ l-q-x-t ------- laqaxat
Nebol sympatický, ale nesympatický. ‫-וא-ל--ה-- -חמד-------- נחמד-‬ ‫___ ל_ ה__ נ____ א__ ל_ נ_____ ‫-ו- ל- ה-ה נ-מ-, א-א ל- נ-מ-.- ------------------------------- ‫הוא לא היה נחמד, אלא לא נחמד.‬ 0
laq-xat l______ l-q-x-t ------- laqaxat

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...