Slovníček fráz

sk Minulý čas 1   »   pl Przeszłość 1

81 [osemdesiatjeden]

Minulý čas 1

Minulý čas 1

81 [osiemdziesiąt jeden]

Przeszłość 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
písať p--ać p____ p-s-ć ----- pisać 0
Písal list. On -isał li--. O_ p____ l____ O- p-s-ł l-s-. -------------- On pisał list. 0
A ona písala pohľadnicu. A ona-p-s-ł--k---k-. A o__ p_____ k______ A o-a p-s-ł- k-r-k-. -------------------- A ona pisała kartkę. 0
čítať c-y-ać c_____ c-y-a- ------ czytać 0
Ćítal časopis. O- -z---ł--ol--ow- c--s---smo. O_ c_____ k_______ c__________ O- c-y-a- k-l-r-w- c-a-o-i-m-. ------------------------------ On czytał kolorowe czasopismo. 0
A ona čítala knihu. A-ona -z-t-ł--ks----ę. A o__ c______ k_______ A o-a c-y-a-a k-i-ż-ę- ---------------------- A ona czytała książkę. 0
vziať, zobrať w-i-ć w____ w-i-ć ----- wziąć 0
Vzal si cigaretu. On-w-i-ł----ier-sa. O_ w____ p_________ O- w-i-ł p-p-e-o-a- ------------------- On wziął papierosa. 0
Vzala si kúsok čokolády. On---z-ęł--k-s-kę-cz-k---dy. O__ w_____ k_____ c_________ O-a w-i-ł- k-s-k- c-e-o-a-y- ---------------------------- Ona wzięła kostkę czekolady. 0
On bol neverný, ale ona bola verná. O- -y--n----e-n----l---na by-a---ern-. O_ b__ n_________ a__ o__ b___ w______ O- b-ł n-e-i-r-y- a-e o-a b-ł- w-e-n-. -------------------------------------- On był niewierny, ale ona była wierna. 0
On bol lenivý, ale ona bola usilovná. On był l--i--,--l- -na-by-a-p-acow-t-. O_ b__ l______ a__ o__ b___ p_________ O- b-ł l-n-w-, a-e o-a b-ł- p-a-o-i-a- -------------------------------------- On był leniwy, ale ona była pracowita. 0
On bol chudobný, ale ona bola bohatá. On-b---b--d-y-------n- ---a b-g---. O_ b__ b______ a__ o__ b___ b______ O- b-ł b-e-n-, a-e o-a b-ł- b-g-t-. ----------------------------------- On był biedny, ale ona była bogata. 0
Nemal peniaze, ale dlhy. O--nie -i---p-e-ięd--,---cz-dł---. O_ n__ m___ p_________ l___ d_____ O- n-e m-a- p-e-i-d-y- l-c- d-u-i- ---------------------------------- On nie miał pieniędzy, lecz długi. 0
Nemal šťastie, ale smolu. O- -ie mia- ----ęś-i-- -ec--pe-h-. O_ n__ m___ s_________ l___ p_____ O- n-e m-a- s-c-ę-c-a- l-c- p-c-a- ---------------------------------- On nie miał szczęścia, lecz pecha. 0
Nemal úspech, ale neúspech. On nie-m-a--s---es-----ecz----p--o-ze-i-. O_ n__ m___ s________ l___ n_____________ O- n-e m-a- s-k-e-ó-, l-c- n-e-o-o-z-n-a- ----------------------------------------- On nie miał sukcesów, lecz niepowodzenia. 0
Nebol spokojný, ale nespokojný. O--nie był ----w-l---- l--z--i-----wo-o-y. O_ n__ b__ z__________ l___ n_____________ O- n-e b-ł z-d-w-l-n-, l-c- n-e-a-o-o-o-y- ------------------------------------------ On nie był zadowolony, lecz niezadowolony. 0
Nebol šťastný, ale nešťastný. On---e-b-ł s--zęśliwy,-l-cz ni-szc----iw-. O_ n__ b__ s__________ l___ n_____________ O- n-e b-ł s-c-ę-l-w-, l-c- n-e-z-z-ś-i-y- ------------------------------------------ On nie był szczęśliwy, lecz nieszczęśliwy. 0
Nebol sympatický, ale nesympatický. O--n-- b-- -y-pa-ycz-y- -e-z-nies--pat----y. O_ n__ b__ s___________ l___ n______________ O- n-e b-ł s-m-a-y-z-y- l-c- n-e-y-p-t-c-n-. -------------------------------------------- On nie był sympatyczny, lecz niesympatyczny. 0

Ako sa deti učia správne hovoriť

Akonáhle sa človek narodí, komunikuje s ostatnými. Bábätká plačú, keď niečo chcú. V niekoľkých mesiacoch už vedia povedať pár jednoduchých slov. V dvoch rokoch vedia hovoriť vety asi o troch slovách. Kedy deti začnú hovoriť, nie je možné ovplyvniť. Môžete ale ovplyvniť, ako dobre sa deti naučia svoj materinský jazyk. K tomu je potrebné zohľadniť niekoľko vecí. Predovšetkým je dôležité, aby malo dieťa motiváciu. Musí spoznať, že niečoho dosiahne, len keď hovorí. Malým deťom stačí ako spätná väzba úsmev. Staršie deti rady vedú rozhovor so svojím okolím. Zameriavajú sa na jazyk ľudí okolo seba. Jazykové schopnosti ich rodičov a učiteľov sú teda veľmi dôležité. Deti sa tiež musia naučiť, že jazyk je cenný! Pritom ich to ale stále musí baviť. Keď deťom čítame nahlas, ukazujeme im, aký zaujímavý môže jazyk byť. Rodičia by tiež mali s deťmi podnikať čo najviac vecí. Keď dieťa veľa zažije, chce o tom hovoriť. Deti vyrastajúce v dvojjazyčnom prostredí potrebujú pevné pravidlá. Musia vedieť, s kým majú ktorým jazykom hovoriť. Tak sa ich mozog naučí medzi dvoma jazykmi rozlišovať. Akonáhle dieťa začne chodiť do školy, jeho jazyk sa zmení. Naučí sa nový hovorový jazyk. Vtedy je dôležité, aby rodičia dávali pozor, ako ich deti hovoria. Štúdie preukázali, že materinský jazyk sa do mozgu vryje navždy. Čo sa ako deti naučíme, nás sprevádza po zvyšok života. Kto sa svoj materinský jazyk naučí ako dieťa poriadne, bude z toho neskôr ťažiť. Bude sa neskôr učiť nové veci rýchlejšie a lepšie - nielen cudzie jazyky ...