У Вас есть карта города? Она у меня только что была.
Prišiel načas? Nemohol prísť načas.
Дој-е -и -о- -о-но-на -ре-е- Тој -е ----ш- да --јд--точ---н--вр---.
Д____ л_ т__ т____ н_ в_____ Т__ н_ м_____ д_ д____ т____ н_ в_____
Д-ј-е л- т-ј т-ч-о н- в-е-е- Т-ј н- м-ж-ш- д- д-ј-е т-ч-о н- в-е-е-
-------------------------------------------------------------------
Дојде ли тој точно на време? Тој не можеше да дојде точно на време. 0 M---s----l- da-guo----ikas--lye-----?M_______ l_ d_ g__ p_______ l________M-r-s-y- l- d- g-o p-v-k-s- l-e-a-o-?-------------------------------------Morashye li da guo povikash lyekarot?
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Prišiel načas? Nemohol prísť načas.
Дојде ли тој точно на време? Тој не можеше да дојде точно на време.
Г--н---е ли ----патот--Т----------ше да-го-н-јде-п-т-т.
Г_ н____ л_ т__ п_____ Т__ н_ м_____ д_ г_ н____ п_____
Г- н-ј-е л- т-ј п-т-т- Т-ј н- м-ж-ш- д- г- н-ј-е п-т-т-
-------------------------------------------------------
Го најде ли тој патот? Тој не можеше да го најде патот. 0 M-r--hy--li-d--gu- p-v-k-----y-----t?M_______ l_ d_ g__ p_______ l________M-r-s-y- l- d- g-o p-v-k-s- l-e-a-o-?-------------------------------------Morashye li da guo povikash lyekarot?
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu.
Го најде ли тој патот? Тој не можеше да го најде патот.
Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti.
Ich mozog je už úplne vyvinutý.
Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry.
V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre!
K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí.
Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine.
To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny.
Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí.
Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru.
Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak.
Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský.
Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy.
Teraz to zjavne preukázal aj test.
Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky.
Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie.
Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny.
Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať.
Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom.
Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov.
Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich.
Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť.
Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami.
Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka.
Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne.
Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu.
Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk.
Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich.
Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!