Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   pt Passado 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [oitenta e dois]

Passado 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina portugalčina (PT) Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? Ti-es----e-c---a--u-a -m-ulânc-a? T______ d_ c_____ u__ a__________ T-v-s-e d- c-a-a- u-a a-b-l-n-i-? --------------------------------- Tiveste de chamar uma ambulância? 0
Musel si zavolať lekára? Ti----- de-c---ar ---éd---? T______ d_ c_____ o m______ T-v-s-e d- c-a-a- o m-d-c-? --------------------------- Tiveste de chamar o médico? 0
Musel si zavolať políciu? Tives-e-d- -h--a- - po-í---? T______ d_ c_____ a p_______ T-v-s-e d- c-a-a- a p-l-c-a- ---------------------------- Tiveste de chamar a polícia? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Vo-ê-tem------er- -e -el--one---i-d---go-a - tin--. V___ t__ o n_____ d_ t________ A____ a____ o t_____ V-c- t-m o n-m-r- d- t-l-f-n-? A-n-a a-o-a o t-n-a- --------------------------------------------------- Você tem o número de telefone? Ainda agora o tinha. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. Vo-ê tem o-end--eç-?-A-n-a-a-o---o--in-a. V___ t__ o e________ A____ a____ o t_____ V-c- t-m o e-d-r-ç-? A-n-a a-o-a o t-n-a- ----------------------------------------- Você tem o endereço? Ainda agora o tinha. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. V--ê-tem-o--a--? A---a -g----- ----a. V___ t__ o m____ A____ a____ o t_____ V-c- t-m o m-p-? A-n-a a-o-a o t-n-a- ------------------------------------- Você tem o mapa? Ainda agora o tinha. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. El- --i po-tu--- Ele-n-o---n-e---a ch-g-r-a-ho-a-. E__ f__ p_______ E__ n__ c________ c_____ a h_____ E-e f-i p-n-u-l- E-e n-o c-n-e-u-a c-e-a- a h-r-s- -------------------------------------------------- Ele foi pontual? Ele não conseguia chegar a horas. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. E-- -ch---o-----n-o?---e n-- c-n---u-- --h-----cami-h-. E__ a____ o c_______ E__ n__ c________ a____ o c_______ E-e a-h-u o c-m-n-o- E-e n-o c-n-e-u-a a-h-r o c-m-n-o- ------------------------------------------------------- Ele achou o caminho? Ele não conseguia achar o caminho. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. Ele ent--de---e? -le --o -----ns-gu-- -n-e---r. E__ e___________ E__ n__ m_ c________ e________ E-e e-t-n-e---e- E-e n-o m- c-n-e-u-a e-t-n-e-. ----------------------------------------------- Ele entendeu-te? Ele não me conseguia entender. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Po--u--é--ue-n-- eras-pontu-l? P_____ é q__ n__ e___ p_______ P-r-u- é q-e n-o e-a- p-n-u-l- ------------------------------ Porque é que não eras pontual? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? P--que - q---n------seguias acha-----am--h-? P_____ é q__ n__ c_________ a____ o c_______ P-r-u- é q-e n-o c-n-e-u-a- a-h-r o c-m-n-o- -------------------------------------------- Porque é que não conseguias achar o caminho? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? P--q-e-- -ue -ão o --n-egu-a--e-t-n---? P_____ é q__ n__ o c_________ e________ P-r-u- é q-e n-o o c-n-e-u-a- e-t-n-e-? --------------------------------------- Porque é que não o conseguias entender? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Eu-não-o------a -he-a- --h-r-- p-rqu--nã- ha-i- -ut-c-rr-. E_ n___________ c_____ a h____ p_____ n__ h____ a_________ E- n-o-o-s-g-i- c-e-a- a h-r-s p-r-u- n-o h-v-a a-t-c-r-o- ---------------------------------------------------------- Eu nãoconseguia chegar a horas porque não havia autocarro. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Eu--ã---o---gu-a --c--tr-- - ca---ho---rque n-o ---ha um-map---a--i-a--. E_ n__ c________ e________ o c______ p_____ n__ t____ u_ m___ d_ c______ E- n-o c-n-e-u-a e-c-n-r-r o c-m-n-o p-r-u- n-o t-n-a u- m-p- d- c-d-d-. ------------------------------------------------------------------------ Eu não conseguia encontrar o caminho porque não tinha um mapa da cidade. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. E- não o-con----ia -n--n-er --r--e a--ú---a --ta----uit--a-t-. E_ n__ o c________ e_______ p_____ a m_____ e_____ m____ a____ E- n-o o c-n-e-u-a e-t-n-e- p-r-u- a m-s-c- e-t-v- m-i-o a-t-. -------------------------------------------------------------- Eu não o conseguia entender porque a música estava muito alta. 0
Musel som ísť taxíkom. E- t-v---ue-a-anh----- --xi. E_ t___ q__ a______ u_ t____ E- t-v- q-e a-a-h-r u- t-x-. ---------------------------- Eu tive que apanhar um táxi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Eu----e q----omprar--m m-p-. E_ t___ q__ c______ u_ m____ E- t-v- q-e c-m-r-r u- m-p-. ---------------------------- Eu tive que comprar um mapa. 0
Musel som vypnúť rádio. E-----e --e -e-ligar o ---i-. E_ t___ q__ d_______ o r_____ E- t-v- q-e d-s-i-a- o r-d-o- ----------------------------- Eu tive que desligar o rádio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + portugalčina (PT) (1-100) MP3 portugalčina (PT) (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!