Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   kk Өткен шақ 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [сексен үш]

83 [seksen üş]

Өткен шақ 3

Ötken şaq 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina kazaština Prehrať Viac
telefonovať т---ф----н с-й-е-у т_________ с______ т-л-ф-н-е- с-й-е-у ------------------ телефонмен сөйлесу 0
Ö-ke- ş-- 3 Ö____ ş__ 3 Ö-k-n ş-q 3 ----------- Ötken şaq 3
Telefonoval som. Ме- те---о---- сө-ле-ті-. М__ т_________ с_________ М-н т-л-ф-н-е- с-й-е-т-м- ------------------------- Мен телефонмен сөйлестім. 0
Öt--n---- 3 Ö____ ş__ 3 Ö-k-n ş-q 3 ----------- Ötken şaq 3
Celý čas som telefonoval. Мен---е-і-те--ф-нм-н-сө-л--і- ------. М__ ү____ т_________ с_______ ж______ М-н ү-е-і т-л-ф-н-е- с-й-е-і- ж-р-і-. ------------------------------------- Мен үнемі телефонмен сөйлесіп жүрдім. 0
te---o-men söyle-w t_________ s______ t-l-f-n-e- s-y-e-w ------------------ telefonmen söylesw
pýtať sa с-р-у с____ с-р-у ----- сұрау 0
t---f-n--n söy--sw t_________ s______ t-l-f-n-e- s-y-e-w ------------------ telefonmen söylesw
Opýtal som sa. Мен-----д-м. М__ с_______ М-н с-р-д-м- ------------ Мен сұрадым. 0
t-l-----e- ---lesw t_________ s______ t-l-f-n-e- s-y-e-w ------------------ telefonmen söylesw
Vždy som sa pýtal. Мен--не------а---н-ын. М__ ү____ с___________ М-н ү-е-і с-р-й-ы-м-н- ---------------------- Мен үнемі сұрайтынмын. 0
M-n -e--f--me--söyl--t-m. M__ t_________ s_________ M-n t-l-f-n-e- s-y-e-t-m- ------------------------- Men telefonmen söylestim.
rozprávať а--у а___ а-т- ---- айту 0
M-- -e-----me- ---------. M__ t_________ s_________ M-n t-l-f-n-e- s-y-e-t-m- ------------------------- Men telefonmen söylestim.
Rozprával som. Мен-айт---б--ді-. М__ а____ б______ М-н а-т-п б-р-і-. ----------------- Мен айтып бердім. 0
M-n te-e-o---n ---l-s---. M__ t_________ s_________ M-n t-l-f-n-e- s-y-e-t-m- ------------------------- Men telefonmen söylestim.
Rozprával som celý príbeh. М----қи--ны-т-лы---й-ы- -е----. М__ о______ т____ а____ б______ М-н о-и-а-ы т-л-қ а-т-п б-р-і-. ------------------------------- Мен оқиғаны толық айтып бердім. 0
Me----e-- -e--f---en ---le-i- -----m. M__ ü____ t_________ s_______ j______ M-n ü-e-i t-l-f-n-e- s-y-e-i- j-r-i-. ------------------------------------- Men ünemi telefonmen söylesip jürdim.
učiť sa о-у о__ о-у --- оқу 0
M-n-ü-e-- -ele----en sö-lesi- ----im. M__ ü____ t_________ s_______ j______ M-n ü-e-i t-l-f-n-e- s-y-e-i- j-r-i-. ------------------------------------- Men ünemi telefonmen söylesip jürdim.
Učil som sa. Ме----ы-ым. М__ о______ М-н о-ы-ы-. ----------- Мен оқыдым. 0
M-n ünemi---l-fonmen-s-yl--i----r---. M__ ü____ t_________ s_______ j______ M-n ü-e-i t-l-f-n-e- s-y-e-i- j-r-i-. ------------------------------------- Men ünemi telefonmen söylesip jürdim.
Učil som sa celý večer. Ме--к-ш------о---ы-. М__ к__ б___ о______ М-н к-ш б-й- о-ы-ы-. -------------------- Мен кеш бойы оқыдым. 0
su-aw s____ s-r-w ----- suraw
pracovať жұ--с-і-т-у ж____ і____ ж-м-с і-т-у ----------- жұмыс істеу 0
s-raw s____ s-r-w ----- suraw
Pracoval som. М-- ж-м-с -с-е---. М__ ж____ і_______ М-н ж-м-с і-т-д-м- ------------------ Мен жұмыс істедім. 0
su--w s____ s-r-w ----- suraw
Pracoval som celý deň. М-- --н- -ой- ж------с-едім. М__ к___ б___ ж____ і_______ М-н к-н- б-й- ж-м-с і-т-д-м- ---------------------------- Мен күні бойы жұмыс істедім. 0
Me--s--a--m. M__ s_______ M-n s-r-d-m- ------------ Men suradım.
jesť т---қ-а-у т________ т-м-қ-а-у --------- тамақтану 0
M-n -u---ım. M__ s_______ M-n s-r-d-m- ------------ Men suradım.
Jedol som. М-- ----қ-ан--м. М__ т___________ М-н т-м-қ-а-д-м- ---------------- Мен тамақтандым. 0
Me- s-rad--. M__ s_______ M-n s-r-d-m- ------------ Men suradım.
Zjedol som celé jedlo. М-------тама--- -е- -о--ы-. М__ б__ т______ ж__ қ______ М-н б-р т-м-қ-ы ж-п қ-й-ы-. --------------------------- Мен бар тамақты жеп қойдым. 0
Me- ün-mi-s--ay-ı-mı-. M__ ü____ s___________ M-n ü-e-i s-r-y-ı-m-n- ---------------------- Men ünemi suraytınmın.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!