Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   mk Минато време 3

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

83 [осумдесет и три]

83 [osoomdyesyet i tri]

Минато време 3

Minato vryemye 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
telefonovať т--ефо--ра т_________ т-л-ф-н-р- ---------- телефонира 0
M-na-o -ry-m-- 3 M_____ v______ 3 M-n-t- v-y-m-e 3 ---------------- Minato vryemye 3
Telefonoval som. Ја- -ел--о-ир-в. Ј__ т___________ Ј-с т-л-ф-н-р-в- ---------------- Јас телефонирав. 0
M---t- --y-m---3 M_____ v______ 3 M-n-t- v-y-m-e 3 ---------------- Minato vryemye 3
Celý čas som telefonoval. Ја- ц-л- -ре-е--е-е-он-р--. Ј__ ц___ в____ т___________ Ј-с ц-л- в-е-е т-л-ф-н-р-в- --------------------------- Јас цело време телефонирав. 0
t-e------i-a t___________ t-e-y-f-n-r- ------------ tyelyefonira
pýtať sa пр---ва п______ п-а-у-а ------- прашува 0
t-----f--i-a t___________ t-e-y-f-n-r- ------------ tyelyefonira
Opýtal som sa. Ја---р-ша-. Ј__ п______ Ј-с п-а-а-. ----------- Јас прашав. 0
t--lyefon--a t___________ t-e-y-f-n-r- ------------ tyelyefonira
Vždy som sa pýtal. Ј-с-сек-га--пр-ш--а-. Ј__ с______ п________ Ј-с с-к-г-ш п-а-у-а-. --------------------- Јас секогаш прашував. 0
Јas tye-ye-on--a-. Ј__ t_____________ Ј-s t-e-y-f-n-r-v- ------------------ Јas tyelyefonirav.
rozprávať р--к--ува р________ р-с-а-у-а --------- раскажува 0
Јas--y-l---o--ra-. Ј__ t_____________ Ј-s t-e-y-f-n-r-v- ------------------ Јas tyelyefonirav.
Rozprával som. Јас -а---жу-а-. Ј__ р__________ Ј-с р-с-а-у-а-. --------------- Јас раскажував. 0
Јa--t-e-ye-o-ir-v. Ј__ t_____________ Ј-s t-e-y-f-n-r-v- ------------------ Јas tyelyefonirav.
Rozprával som celý príbeh. Јас ј- ----ажа- це---а-пр-к-з--. Ј__ ј_ р_______ ц_____ п________ Ј-с ј- р-с-а-а- ц-л-т- п-и-а-н-. -------------------------------- Јас ја раскажав целата приказна. 0
Јa- ----lo--r-e-y--tye-yef-ni--v. Ј__ t_____ v______ t_____________ Ј-s t-y-l- v-y-m-e t-e-y-f-n-r-v- --------------------------------- Јas tzyelo vryemye tyelyefonirav.
učiť sa учи у__ у-и --- учи 0
Јa- t-y-l- v-y-mye----l------r--. Ј__ t_____ v______ t_____________ Ј-s t-y-l- v-y-m-e t-e-y-f-n-r-v- --------------------------------- Јas tzyelo vryemye tyelyefonirav.
Učil som sa. Ј-- --ев. Ј__ у____ Ј-с у-е-. --------- Јас учев. 0
Јa- t---lo---ye--- t-e--efo-i-a-. Ј__ t_____ v______ t_____________ Ј-s t-y-l- v-y-m-e t-e-y-f-n-r-v- --------------------------------- Јas tzyelo vryemye tyelyefonirav.
Učil som sa celý večer. Ј-с--че--ц-ла в-ч-р. Ј__ у___ ц___ в_____ Ј-с у-е- ц-л- в-ч-р- -------------------- Јас учев цела вечер. 0
p-ash--va p________ p-a-h-o-a --------- prashoova
pracovať ра-о-и р_____ р-б-т- ------ работи 0
pra--oo-a p________ p-a-h-o-a --------- prashoova
Pracoval som. Јас р------. Ј__ р_______ Ј-с р-б-т-в- ------------ Јас работев. 0
p--sho--a p________ p-a-h-o-a --------- prashoova
Pracoval som celý deň. Ј-с --б-т-в-цел --н. Ј__ р______ ц__ д___ Ј-с р-б-т-в ц-л д-н- -------------------- Јас работев цел ден. 0
Јas-p--sha-. Ј__ p_______ Ј-s p-a-h-v- ------------ Јas prashav.
jesť јаде ј___ ј-д- ---- јаде 0
Ј----r-sh-v. Ј__ p_______ Ј-s p-a-h-v- ------------ Јas prashav.
Jedol som. Ј-- ---е-. Ј__ ј_____ Ј-с ј-д-в- ---------- Јас јадев. 0
Ј-- pr--h--. Ј__ p_______ Ј-s p-a-h-v- ------------ Јas prashav.
Zjedol som celé jedlo. Јас-го-изед-- ----т- ј--ење. Ј__ г_ и_____ ц_____ ј______ Ј-с г- и-е-о- ц-л-т- ј-д-њ-. ---------------------------- Јас го изедов целото јадење. 0
Јa---ye--g-a-h--ras--ov-v. Ј__ s_________ p__________ Ј-s s-e-o-u-s- p-a-h-o-a-. -------------------------- Јas syekoguash prashoovav.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!