Slovníček fráz

sk Minulý čas 3   »   mr भूतकाळ ३

83 [osemdesiattri]

Minulý čas 3

Minulý čas 3

८३ [त्र्याऐंशी]

83 [Tryā'ainśī]

भूतकाळ ३

bhūtakāḷa 3

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina maratčina Prehrať Viac
telefonovať टेलि----कर-े टे___ क__ ट-ल-फ-न क-ण- ------------ टेलिफोन करणे 0
b-ū-a---a-3 b________ 3 b-ū-a-ā-a 3 ----------- bhūtakāḷa 3
Telefonoval som. मी --ल--ोन केल-. मी टे___ के__ म- ट-ल-फ-न क-ल-. ---------------- मी टेलिफोन केला. 0
b---ak-ḷa 3 b________ 3 b-ū-a-ā-a 3 ----------- bhūtakāḷa 3
Celý čas som telefonoval. मी-स-प-र्ण व-ळ टे-ि-ो--र-बो-- ह-त---/--ो-े. मी सं___ वे_ टे_____ बो__ हो__ / हो__ म- स-प-र-ण व-ळ ट-ल-फ-न-र ब-ल- ह-त-. / ह-त-. ------------------------------------------- मी संपूर्ण वेळ टेलिफोनवर बोलत होतो. / होते. 0
ṭēl--h-n--kar--ē ṭ________ k_____ ṭ-l-p-ō-a k-r-ṇ- ---------------- ṭēliphōna karaṇē
pýtať sa वि----े वि___ व-च-र-े ------- विचारणे 0
ṭ--ip-ōn- -----ē ṭ________ k_____ ṭ-l-p-ō-a k-r-ṇ- ---------------- ṭēliphōna karaṇē
Opýtal som sa. म----च---े. मी वि____ म- व-च-र-े- ----------- मी विचारले. 0
ṭ-l--h--- --raṇē ṭ________ k_____ ṭ-l-p-ō-a k-r-ṇ- ---------------- ṭēliphōna karaṇē
Vždy som sa pýtal. मी---ह--ीच-व-च--त-आ-ो. मी ने___ वि___ आ__ म- न-ह-म-च व-च-र- आ-ो- ---------------------- मी नेहेमीच विचारत आलो. 0
m- ṭēli-h-n- -ēlā. m_ ṭ________ k____ m- ṭ-l-p-ō-a k-l-. ------------------ mī ṭēliphōna kēlā.
rozprávať न-व--- ---े नि___ क__ न-व-द- क-ण- ----------- निवेदन करणे 0
mī-ṭē-ip-ō-a kēl-. m_ ṭ________ k____ m- ṭ-l-p-ō-a k-l-. ------------------ mī ṭēliphōna kēlā.
Rozprával som. मी न-वेदन --ल-. मी नि___ के__ म- न-व-द- क-ल-. --------------- मी निवेदन केले. 0
mī -ēli--ōn- -ēl-. m_ ṭ________ k____ m- ṭ-l-p-ō-a k-l-. ------------------ mī ṭēliphōna kēlā.
Rozprával som celý príbeh. म----र-ण ----ी-न--े-- -े--. मी पू__ क__ नि___ के__ म- प-र-ण क-ा-ी न-व-द- क-ल-. --------------------------- मी पूर्ण कहाणी निवेदन केली. 0
M- sampū-ṇa---ḷ--ṭēli----a-a-a--ōlat- -ō--. /-Hō--. M_ s_______ v___ ṭ____________ b_____ h____ / H____ M- s-m-ū-ṇ- v-ḷ- ṭ-l-p-ō-a-a-a b-l-t- h-t-. / H-t-. --------------------------------------------------- Mī sampūrṇa vēḷa ṭēliphōnavara bōlata hōtō. / Hōtē.
učiť sa श-क-- /-अ-्------णे शि__ / अ___ क__ श-क-े / अ-्-ा- क-ण- ------------------- शिकणे / अभ्यास करणे 0
Mī sam--r-a vēḷa-ṭ-l--hōn-vara bō-------tō--/ -ōt-. M_ s_______ v___ ṭ____________ b_____ h____ / H____ M- s-m-ū-ṇ- v-ḷ- ṭ-l-p-ō-a-a-a b-l-t- h-t-. / H-t-. --------------------------------------------------- Mī sampūrṇa vēḷa ṭēliphōnavara bōlata hōtō. / Hōtē.
Učil som sa. मी श--ल-- /---कलो. मी शि___ / शि___ म- श-क-े- / श-क-ो- ------------------ मी शिकले. / शिकलो. 0
M---am--r---vēḷa--ē-i----a-a-a--ō--t------- /-H--ē. M_ s_______ v___ ṭ____________ b_____ h____ / H____ M- s-m-ū-ṇ- v-ḷ- ṭ-l-p-ō-a-a-a b-l-t- h-t-. / H-t-. --------------------------------------------------- Mī sampūrṇa vēḷa ṭēliphōnavara bōlata hōtō. / Hōtē.
Učil som sa celý večer. मी --पू-्ण-संध----ाळभ--अ----- क--ा. मी सं___ सं______ अ___ के__ म- स-प-र-ण स-ध-य-क-ळ-र अ-्-ा- क-ल-. ----------------------------------- मी संपूर्ण संध्याकाळभर अभ्यास केला. 0
V--ār-ṇē V_______ V-c-r-ṇ- -------- Vicāraṇē
pracovať क---कर-े का_ क__ क-म क-ण- -------- काम करणे 0
Vicā--ṇē V_______ V-c-r-ṇ- -------- Vicāraṇē
Pracoval som. मी---म क---. मी का_ के__ म- क-म क-ल-. ------------ मी काम केले. 0
Vi-āra-ē V_______ V-c-r-ṇ- -------- Vicāraṇē
Pracoval som celý deň. म- ---्ण--ि-स --म के--. मी पू__ दि__ का_ के__ म- प-र-ण द-व- क-म क-ल-. ----------------------- मी पूर्ण दिवस काम केले. 0
mī--ic--a--. m_ v________ m- v-c-r-l-. ------------ mī vicāralē.
jesť ज---े जे__ ज-व-े ----- जेवणे 0
m---i-ār---. m_ v________ m- v-c-r-l-. ------------ mī vicāralē.
Jedol som. मी-जेव-ो. - --व-े. मी जे___ / जे___ म- ज-व-ो- / ज-व-े- ------------------ मी जेवलो. / जेवले. 0
m---ic---lē. m_ v________ m- v-c-r-l-. ------------ mī vicāralē.
Zjedol som celé jedlo. म- ---- ज--ण--ेवल-. ----वल-. मी स__ जे__ जे___ / जे___ म- स-्- ज-व- ज-व-ो- / ज-व-े- ---------------------------- मी सर्व जेवण जेवलो. / जेवले. 0
M- -------- -i--ra---ālō. M_ n_______ v_______ ā___ M- n-h-m-c- v-c-r-t- ā-ō- ------------------------- Mī nēhēmīca vicārata ālō.

Dejiny lingvistiky

Človeka od nepamäti fascinujú jazyky. Dejiny lingvistiky sú teda veľmi dlhé. Lingvistika je systematické skúmanie jazyka. Ľudia skúmajú jazyk už tisíce rokov. Rôzne kultúry si k tomu vyvinuli rôzne systémy. Vznikli tak rôzne spôsoby popisu jazykov. Dnešná lingvistika je založená predovšetkým na starovekých teóriách. Mnoho tradícií pochádza najmä zo starovekého Grécka. Najstaršia známa práca zaoberajúce sa jazykom však pochádza z Indie. Napísal ju gramatík Sakatajána pred 3 000 rokmi. V antike sa jazykom zaoberali filozofi, napr. Platón. Neskôr tieto teórie ďalej rozvinuli Rimania. Svoje vlastné tradície mali v 8. storočí aj Arabi. Už vtedy ich diela obsahovali presný popis arabčiny. V novoveku sa človek snažil predovšetkým skúmať pôvod jazykov. Učenci sa zvlášť zaujímali o históriu jazyka. V 18. storočí začali ľudia porovnávať jazyky medzi sebou. Chceli porozumieť tomu, ako sa jazyky vyvíjajú. Neskôr sa sústredili na jazyk ako na systém. Otázka, ako jazyky fungujú, bola kľúčová. Dnes existuje v lingvistike mnoho myšlienkových prúdov. Od päťdesiatych rokov vzniklo mnoho nových disciplín. Tie boli čiastočne ovplyvnené aj inými vedami. Príkladom sú psycholingvistika alebo medzikultúrna komunikácia. Novšie myšlienkové prúdy v lingvistike sú veľmi úzko špecializované. Napríklad feministická lingvistika. Dejiny lingvistiky sa teda píšu aj naďalej ... Kým budú na svete jazyky, človek ich bude skúmať!