Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   be Пытанні – прошлы час 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [восемдзесят шэсць]

86 [vosemdzesyat shests’]

Пытанні – прошлы час 2

Pytannі – proshly chas 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina bieloruština Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Я-- ------е--ыў г-льшту-? Я__ н_ т___ б__ г________ Я-і н- т-б- б-ў г-л-ш-у-? ------------------------- Які на табе быў гальштук? 0
P-tan-- – -r-s----cha--2 P______ – p______ c___ 2 P-t-n-і – p-o-h-y c-a- 2 ------------------------ Pytannі – proshly chas 2
Ktoré auto si kúpil? Як- а-т-м--іл--ты-купіў? Я__ а_________ т_ к_____ Я-і а-т-м-б-л- т- к-п-ў- ------------------------ Які аўтамабіль ты купіў? 0
P-t--nі---p-os-l--cha--2 P______ – p______ c___ 2 P-t-n-і – p-o-h-y c-a- 2 ------------------------ Pytannі – proshly chas 2
Ktoré noviny si si predplatil? Н----ую -аз-т- -ы -а---с---я? Н_ я___ г_____ т_ п__________ Н- я-у- г-з-т- т- п-д-і-а-с-? ----------------------------- На якую газету ты падпісаўся? 0
Y--- ---tab- --u--a-’-----? Y___ n_ t___ b__ g_________ Y-k- n- t-b- b-u g-l-s-t-k- --------------------------- Yakі na tabe byu gal’shtuk?
Koho ste videli? К-го -- ўб---лі? К___ В_ ў_______ К-г- В- ў-а-ы-і- ---------------- Каго Вы ўбачылі? 0
Yak- ---ta-e---u----’---u-? Y___ n_ t___ b__ g_________ Y-k- n- t-b- b-u g-l-s-t-k- --------------------------- Yakі na tabe byu gal’shtuk?
Koho ste stretli? К-го ---сустрэ-і? К___ В_ с________ К-г- В- с-с-р-л-? ----------------- Каго Вы сустрэлі? 0
Y-k--n- ta-- byu-ga-----uk? Y___ n_ t___ b__ g_________ Y-k- n- t-b- b-u g-l-s-t-k- --------------------------- Yakі na tabe byu gal’shtuk?
Koho ste spoznali? К--о-Вы --з--л-? К___ В_ п_______ К-г- В- п-з-а-і- ---------------- Каго Вы пазналі? 0
Ya---au-am--іl---y -----? Y___ a_________ t_ k_____ Y-k- a-t-m-b-l- t- k-p-u- ------------------------- Yakі autamabіl’ ty kupіu?
Kedy ste vstali? К--і В--ўс-а--? К___ В_ ў______ К-л- В- ў-т-л-? --------------- Калі Вы ўсталі? 0
Ya-і -ut-ma---- ty kupі-? Y___ a_________ t_ k_____ Y-k- a-t-m-b-l- t- k-p-u- ------------------------- Yakі autamabіl’ ty kupіu?
Kedy ste začali? К--і ----ач--і? К___ В_ п______ К-л- В- п-ч-л-? --------------- Калі Вы пачалі? 0
Y--і a--a-abі-’------pіu? Y___ a_________ t_ k_____ Y-k- a-t-m-b-l- t- k-p-u- ------------------------- Yakі autamabіl’ ty kupіu?
Kedy ste prestali? К--- -ы-з-к---ылі? К___ В_ з_________ К-л- В- з-к-н-ы-і- ------------------ Калі Вы закончылі? 0
N-----u-u----e----y -ad-і-a--ya? N_ y_____ g_____ t_ p___________ N- y-k-y- g-z-t- t- p-d-і-a-s-a- -------------------------------- Na yakuyu gazetu ty padpіsausya?
Prečo ste sa zobudili? Ча-у-Вы ---чну--с-? Ч___ В_ п__________ Ч-м- В- п-а-н-л-с-? ------------------- Чаму Вы прачнуліся? 0
Na-ya---- --z-t---y--adp------a? N_ y_____ g_____ t_ p___________ N- y-k-y- g-z-t- t- p-d-і-a-s-a- -------------------------------- Na yakuyu gazetu ty padpіsausya?
Prečo ste sa stali učiteľom? Ч--- ----талі---ста-----м? Ч___ В_ с____ н___________ Ч-м- В- с-а-і н-с-а-н-к-м- -------------------------- Чаму Вы сталі настаўнікам? 0
N- y----u -a---u-ty--a-p-s-u-y-? N_ y_____ g_____ t_ p___________ N- y-k-y- g-z-t- t- p-d-і-a-s-a- -------------------------------- Na yakuyu gazetu ty padpіsausya?
Prečo ste išli taxíkom? Ча-у--- ўз-лі--акс-? Ч___ В_ ў____ т_____ Ч-м- В- ў-я-і т-к-і- -------------------- Чаму Вы ўзялі таксі? 0
Ka-- V- ub---yl-? K___ V_ u________ K-g- V- u-a-h-l-? ----------------- Kago Vy ubachylі?
Odkiaľ ste prišli? Адк-л- В---рыйшл-? А_____ В_ п_______ А-к-л- В- п-ы-ш-і- ------------------ Адкуль Вы прыйшлі? 0
Kago-Vy -ba-hy-і? K___ V_ u________ K-g- V- u-a-h-l-? ----------------- Kago Vy ubachylі?
Kam ste išli? К--ы -ы п-й--і? К___ В_ п______ К-д- В- п-й-л-? --------------- Куды Вы пайшлі? 0
Kag--V--u-a---lі? K___ V_ u________ K-g- V- u-a-h-l-? ----------------- Kago Vy ubachylі?
Kde ste boli? Дзе -ы----і? Д__ В_ б____ Д-е В- б-л-? ------------ Дзе Вы былі? 0
Kago Vy-s-st---і? K___ V_ s________ K-g- V- s-s-r-l-? ----------------- Kago Vy sustrelі?
Komu si pomohol? Каму-т--дапа--г? К___ т_ д_______ К-м- т- д-п-м-г- ---------------- Каму ты дапамог? 0
Kago--y --st--lі? K___ V_ s________ K-g- V- s-s-r-l-? ----------------- Kago Vy sustrelі?
Komu si písal? Каму--- --пі---? К___ т_ н_______ К-м- т- н-п-с-ў- ---------------- Каму ты напісаў? 0
Kago-V- su-t-el-? K___ V_ s________ K-g- V- s-s-r-l-? ----------------- Kago Vy sustrelі?
Komu si odpovedal? К--- т---------? К___ т_ а_______ К-м- т- а-к-з-ў- ---------------- Каму ты адказаў? 0
K-g---y p-z-alі? K___ V_ p_______ K-g- V- p-z-a-і- ---------------- Kago Vy paznalі?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + bieloruština (1-100) MP3 bieloruština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...