Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   fi Kysymyksiä – menneisyysmuoto 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [kahdeksankymmentäkuusi]

Kysymyksiä – menneisyysmuoto 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? M-t- -------a -in- o----pi--n-t -l-ä--? M___ s_______ s___ o___ p______ y______ M-t- s-l-i-t- s-n- o-e- p-t-n-t y-l-s-? --------------------------------------- Mitä solmiota sinä olet pitänyt ylläsi? 0
Ktoré auto si kúpil? Mi--- auto- ---ä olet-o--an--? M____ a____ s___ o___ o_______ M-n-ä a-t-n s-n- o-e- o-t-n-t- ------------------------------ Minkä auton sinä olet ostanut? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Minkä----den-si-ä---e- tilannut? M____ l_____ s___ o___ t________ M-n-ä l-h-e- s-n- o-e- t-l-n-u-? -------------------------------- Minkä lehden sinä olet tilannut? 0
Koho ste videli? K-n-- te---e-----ähn---? K____ t_ o_____ n_______ K-n-t t- o-e-t- n-h-e-t- ------------------------ Kenet te olette nähneet? 0
Koho ste stretli? K-n-t t- --e--- ---an-eet? K____ t_ o_____ t_________ K-n-t t- o-e-t- t-v-n-e-t- -------------------------- Kenet te olette tavanneet? 0
Koho ste spoznali? K--e--te o----e ---n----n-e-? K____ t_ o_____ t____________ K-n-t t- o-e-t- t-n-i-t-n-e-? ----------------------------- Kenet te olette tunnistaneet? 0
Kedy ste vstali? Mil--i- t- o--t-e ------e- y-ö-? M______ t_ o_____ n_______ y____ M-l-o-n t- o-e-t- n-u-s-e- y-ö-? -------------------------------- Milloin te olette nousseet ylös? 0
Kedy ste začali? M--loin-t--ol-t-- -lo-tt--ee-? M______ t_ o_____ a___________ M-l-o-n t- o-e-t- a-o-t-a-e-t- ------------------------------ Milloin te olette aloittaneet? 0
Kedy ste prestali? Mi--oi--te--le-t--l-p--t--e--? M______ t_ o_____ l___________ M-l-o-n t- o-e-t- l-p-t-a-e-t- ------------------------------ Milloin te olette lopettaneet? 0
Prečo ste sa zobudili? Mi--i-t- o-ett---erän--e-? M____ t_ o_____ h_________ M-k-i t- o-e-t- h-r-n-e-t- -------------------------- Miksi te olette heränneet? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? M-ks-----ol-t---ryh---eet --e--ajaksi? M____ t_ o_____ r________ o___________ M-k-i t- o-e-t- r-h-y-e-t o-e-t-j-k-i- -------------------------------------- Miksi te olette ryhtyneet opettajaksi? 0
Prečo ste išli taxíkom? Miks--t- o----e----s-n? M____ t_ o_____ t______ M-k-i t- o-i-t- t-k-i-? ----------------------- Miksi te otitte taksin? 0
Odkiaľ ste prišli? Mi-tä t- -le--e--u--eet? M____ t_ o_____ t_______ M-s-ä t- o-e-t- t-l-e-t- ------------------------ Mistä te olette tulleet? 0
Kam ste išli? M-n-- -e-o--t---m-n-eet? M____ t_ o_____ m_______ M-n-e t- o-e-t- m-n-e-t- ------------------------ Minne te olette menneet? 0
Kde ste boli? M--s- t- -l-tt--o--eet? M____ t_ o_____ o______ M-s-ä t- o-e-t- o-l-e-? ----------------------- Missä te olette olleet? 0
Komu si pomohol? Ketä-si-ä-o-e- --t-an--? K___ s___ o___ a________ K-t- s-n- o-e- a-t-a-u-? ------------------------ Ketä sinä olet auttanut? 0
Komu si písal? Kene--e--inä -le- kir-oitt-n--? K______ s___ o___ k____________ K-n-l-e s-n- o-e- k-r-o-t-a-u-? ------------------------------- Kenelle sinä olet kirjoittanut? 0
Komu si odpovedal? Ke----e -in--ol-- ---t----t? K______ s___ o___ v_________ K-n-l-e s-n- o-e- v-s-a-n-t- ---------------------------- Kenelle sinä olet vastannut? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...