Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ka შეკითხვა – წარსული 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ოთხმოცდაექვსი]

86 [otkhmotsdaekvsi]

შეკითხვა – წარსული 2

shek'itkhva – ts'arsuli 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina gruzínčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? რო-ელი-ჰ--ს-უხი-გ-კე-ა? რ_____ ჰ_______ გ______ რ-მ-ლ- ჰ-ლ-ტ-ხ- გ-კ-თ-? ----------------------- რომელი ჰალსტუხი გეკეთა? 0
rom-l---als---khi g--'eta? r_____ h_________ g_______ r-m-l- h-l-t-u-h- g-k-e-a- -------------------------- romeli halst'ukhi gek'eta?
Ktoré auto si kúpil? რ--ე---მან--ნა ი--დე? რ_____ მ______ ი_____ რ-მ-ლ- მ-ნ-ა-ა ი-ი-ე- --------------------- რომელი მანქანა იყიდე? 0
r-mel--m-n---- iqid-? r_____ m______ i_____ r-m-l- m-n-a-a i-i-e- --------------------- romeli mankana iqide?
Ktoré noviny si si predplatil? რ-მე-ი -აზე---გა-ო-წერე? რ_____ გ_____ გ_________ რ-მ-ლ- გ-ზ-თ- გ-მ-ი-ე-ე- ------------------------ რომელი გაზეთი გამოიწერე? 0
ro-e-i m-nka-a----d-? r_____ m______ i_____ r-m-l- m-n-a-a i-i-e- --------------------- romeli mankana iqide?
Koho ste videli? ვ---დ-ინა--? ვ__ დ_______ ვ-ნ დ-ი-ა-ე- ------------ ვინ დაინახე? 0
ro-e-i-man--na-i-id-? r_____ m______ i_____ r-m-l- m-n-a-a i-i-e- --------------------- romeli mankana iqide?
Koho ste stretli? ვ-- შე-ვ--თ? ვ__ შ_______ ვ-ს შ-ხ-დ-თ- ------------ ვის შეხვდით? 0
rom--i----e-i ----its'ere? r_____ g_____ g___________ r-m-l- g-z-t- g-m-i-s-e-e- -------------------------- romeli gazeti gamoits'ere?
Koho ste spoznali? ვი--იცა--თ? ვ__ ი______ ვ-ნ ი-ა-ი-? ----------- ვინ იცანით? 0
v----ai--kh-? v__ d________ v-n d-i-a-h-? ------------- vin dainakhe?
Kedy ste vstali? რ---- --ე-ი-? რ____ ა______ რ-დ-ს ა-ე-ი-? ------------- როდის ადექით? 0
vin-da-n-k-e? v__ d________ v-n d-i-a-h-? ------------- vin dainakhe?
Kedy ste začali? როდ-ს -ა-წ--თ? რ____ დ_______ რ-დ-ს დ-ი-ყ-თ- -------------- როდის დაიწყეთ? 0
v-n -ai--khe? v__ d________ v-n d-i-a-h-? ------------- vin dainakhe?
Kedy ste prestali? რო-ის--ე--ვ--ე-? რ____ შ_________ რ-დ-ს შ-წ-ვ-ტ-თ- ---------------- როდის შეწყვიტეთ? 0
v-s shek---it? v__ s_________ v-s s-e-h-d-t- -------------- vis shekhvdit?
Prečo ste sa zobudili? რ--ომ გ--ღ-ი-ე-? რ____ გ_________ რ-ტ-მ გ-ი-ვ-ძ-თ- ---------------- რატომ გაიღვიძეთ? 0
v---sh-k--d--? v__ s_________ v-s s-e-h-d-t- -------------- vis shekhvdit?
Prečo ste sa stali učiteľom? რ-ტ-მ-გ--დი---ასწავ-ე---ი? რ____ გ_____ მ____________ რ-ტ-მ გ-ხ-ი- მ-ს-ა-ლ-ბ-ლ-? -------------------------- რატომ გახდით მასწავლებელი? 0
v-s -h------t? v__ s_________ v-s s-e-h-d-t- -------------- vis shekhvdit?
Prečo ste išli taxíkom? რა-ო--ჩ---ქით ------? რ____ ჩ______ ტ______ რ-ტ-მ ჩ-ჯ-ქ-თ ტ-ქ-შ-? --------------------- რატომ ჩაჯექით ტაქსში? 0
v-n-its--it? v__ i_______ v-n i-s-n-t- ------------ vin itsanit?
Odkiaľ ste prišli? საიდა--მო-ვედ--? ს_____ მ________ ს-ი-ა- მ-ხ-ე-ი-? ---------------- საიდან მოხვედით? 0
vi--i--an--? v__ i_______ v-n i-s-n-t- ------------ vin itsanit?
Kam ste išli? სა- --ხ---ით? ს__ წ________ ს-დ წ-ხ-ე-ი-? ------------- სად წახვედით? 0
vi------ni-? v__ i_______ v-n i-s-n-t- ------------ vin itsanit?
Kde ste boli? სა--ი-ა-ი-? ს__ ი______ ს-დ ი-ა-ი-? ----------- სად იყავით? 0
rodi--ad--i-? r____ a______ r-d-s a-e-i-? ------------- rodis adekit?
Komu si pomohol? ვ---მიე-მ--ე? ვ__ მ________ ვ-ს მ-ე-მ-რ-? ------------- ვის მიეხმარე? 0
r---- -deki-? r____ a______ r-d-s a-e-i-? ------------- rodis adekit?
Komu si písal? ვ---მი-წ--ე? ვ__ მ_______ ვ-ს მ-ს-ე-ე- ------------ ვის მისწერე? 0
ro-is-adek--? r____ a______ r-d-s a-e-i-? ------------- rodis adekit?
Komu si odpovedal? ვ-ს ----უხ-? ვ__ უ_______ ვ-ს უ-ა-უ-ე- ------------ ვის უპასუხე? 0
ro-i---a-----et? r____ d_________ r-d-s d-i-s-q-t- ---------------- rodis daits'qet?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + gruzínčina (1-100) MP3 gruzínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...