Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   pl Pytania – przeszłość 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [osiemdziesiąt sześć]

Pytania – przeszłość 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina poľština Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Któ-y-kr-wa----siłe- - n-siłaś? K____ k_____ n______ / n_______ K-ó-y k-a-a- n-s-ł-ś / n-s-ł-ś- ------------------------------- Który krawat nosiłeś / nosiłaś? 0
Ktoré auto si kúpil? Kt-re -u---ku-ił---- --piła-? K____ a___ k______ / k_______ K-ó-e a-t- k-p-ł-ś / k-p-ł-ś- ----------------------------- Które auto kupiłeś / kupiłaś? 0
Ktoré noviny si si predplatil? K---ą-g-z-tę zapre--m--o-ałeś / -apren-me--wa---? K____ g_____ z_______________ / z________________ K-ó-ą g-z-t- z-p-e-u-e-o-a-e- / z-p-e-u-e-o-a-a-? ------------------------------------------------- Którą gazetę zaprenumerowałeś / zaprenumerowałaś? 0
Koho ste videli? Ko-------widzia--/ p--i w-d-iała? K___ p__ w______ / p___ w________ K-g- p-n w-d-i-ł / p-n- w-d-i-ł-? --------------------------------- Kogo pan widział / pani widziała? 0
Koho ste stretli? Kog- -a--spotk---/ -an--sp------? K___ p__ s______ / p___ s________ K-g- p-n s-o-k-ł / p-n- s-o-k-ł-? --------------------------------- Kogo pan spotkał / pani spotkała? 0
Koho ste spoznali? K-g- pa- r-zpoz--ł-/ ---- --z--znał-? K___ p__ r________ / p___ r__________ K-g- p-n r-z-o-n-ł / p-n- r-z-o-n-ł-? ------------------------------------- Kogo pan rozpoznał / pani rozpoznała? 0
Kedy ste vstali? Ki--y-p-n wsta--/--ani-ws----? K____ p__ w____ / p___ w______ K-e-y p-n w-t-ł / p-n- w-t-ł-? ------------------------------ Kiedy pan wstał / pani wstała? 0
Kedy ste začali? Kie---p-- --cz-----pa-i-zacz-ł-? K____ p__ z_____ / p___ z_______ K-e-y p-n z-c-ą- / p-n- z-c-ę-a- -------------------------------- Kiedy pan zaczął / pani zaczęła? 0
Kedy ste prestali? Ki--y p---s-ończył-- -a-i---ońc-yła? K____ p__ s_______ / p___ s_________ K-e-y p-n s-o-c-y- / p-n- s-o-c-y-a- ------------------------------------ Kiedy pan skończył / pani skończyła? 0
Prečo ste sa zobudili? D-ac-e-- s-- p-n--b---ił - -a-i---u---ła? D_______ s__ p__ o______ / p___ o________ D-a-z-g- s-ę p-n o-u-z-ł / p-n- o-u-z-ł-? ----------------------------------------- Dlaczego się pan obudził / pani obudziła? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Dla-zeg- zo-ta--p-n--a----ciel--? D_______ z_____ p__ n____________ D-a-z-g- z-s-a- p-n n-u-z-c-e-e-? --------------------------------- Dlaczego został pan nauczycielem? 0
Prečo ste išli taxíkom? D-a-zeg- -z-ą- pan-/ --i-ła---n--t-ks-wk-? D_______ w____ p__ / w_____ p___ t________ D-a-z-g- w-i-ł p-n / w-i-ł- p-n- t-k-ó-k-? ------------------------------------------ Dlaczego wziął pan / wzięła pani taksówkę? 0
Odkiaľ ste prišli? Sk----an pr---ech---/ --ni-pr-yj-c-ał-? S___ p__ p_________ / p___ p___________ S-ą- p-n p-z-j-c-a- / p-n- p-z-j-c-a-a- --------------------------------------- Skąd pan przyjechał / pani przyjechała? 0
Kam ste išli? Do--- -an-po-ze---- -a-i --sz--? D____ p__ p______ / p___ p______ D-k-d p-n p-s-e-ł / p-n- p-s-ł-? -------------------------------- Dokąd pan poszedł / pani poszła? 0
Kde ste boli? G-zi- -a- był - pa------a? G____ p__ b__ / p___ b____ G-z-e p-n b-ł / p-n- b-ł-? -------------------------- Gdzie pan był / pani była? 0
Komu si pomohol? K-m- ---ag--e----p-maga--ś? K___ p________ / p_________ K-m- p-m-g-ł-ś / p-m-g-ł-ś- --------------------------- Komu pomagałeś / pomagałaś? 0
Komu si písal? Do--og- pisa----/--isa---? D_ k___ p______ / p_______ D- k-g- p-s-ł-ś / p-s-ł-ś- -------------------------- Do kogo pisałeś / pisałaś? 0
Komu si odpovedal? Komu---po----ał-ś - o----i--a--ś? K___ o___________ / o____________ K-m- o-p-w-a-a-e- / o-p-w-a-a-a-? --------------------------------- Komu odpowiadałeś / odpowiadałaś? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...