Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   ro Întrebări – Trecut 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [optzeci şi şase]

Întrebări – Trecut 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina rumunčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? C---r--a-ă a--pur--t? C_ c______ a_ p______ C- c-a-a-ă a- p-r-a-? --------------------- Ce cravată ai purtat? 0
Ktoré auto si kúpil? C-----i---ai-c---ăra-? C_ m_____ a_ c________ C- m-ş-n- a- c-m-ă-a-? ---------------------- Ce maşină ai cumpărat? 0
Ktoré noviny si si predplatil? La--e-rev-st--te--i a-ona-? L_ c_ r______ t____ a______ L- c- r-v-s-ă t---i a-o-a-? --------------------------- La ce revistă te-ai abonat? 0
Koho ste videli? P- --ne ----v-zu-? P_ c___ a__ v_____ P- c-n- a-i v-z-t- ------------------ Pe cine aţi văzut? 0
Koho ste stretli? Cu -in------i ---â----? C_ c___ v____ î________ C- c-n- v-a-i î-t-l-i-? ----------------------- Cu cine v-aţi întâlnit? 0
Koho ste spoznali? P--cin--a-i-re-u--sc-t? P_ c___ a__ r__________ P- c-n- a-i r-c-n-s-u-? ----------------------- Pe cine aţi recunoscut? 0
Kedy ste vstali? C--d-v-a-i -r-z-t? C___ v____ t______ C-n- v-a-i t-e-i-? ------------------ Când v-aţi trezit? 0
Kedy ste začali? Câ-d a-i---ceput? C___ a__ î_______ C-n- a-i î-c-p-t- ----------------- Când aţi început? 0
Kedy ste prestali? C--d v--ţ--o-rit? C___ v____ o_____ C-n- v-a-i o-r-t- ----------------- Când v-aţi oprit? 0
Prečo ste sa zobudili? De c- ----- t-e-it? D_ c_ v____ t______ D- c- v-a-i t-e-i-? ------------------- De ce v-aţi trezit? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? D- ---aţi -----i---r---so-? D_ c_ a__ d______ p________ D- c- a-i d-v-n-t p-o-e-o-? --------------------------- De ce aţi devenit profesor? 0
Prečo ste išli taxíkom? D--c- aţi l--t-un ----? D_ c_ a__ l___ u_ t____ D- c- a-i l-a- u- t-x-? ----------------------- De ce aţi luat un taxi? 0
Odkiaľ ste prišli? D- u--e a-i--en-t? D_ u___ a__ v_____ D- u-d- a-i v-n-t- ------------------ De unde aţi venit? 0
Kam ste išli? U--e -ţ- --r-? U___ a__ m____ U-d- a-i m-r-? -------------- Unde aţi mers? 0
Kde ste boli? Und---ţ- fos-? U___ a__ f____ U-d- a-i f-s-? -------------- Unde aţi fost? 0
Komu si pomohol? C-i-i--- a-----? C__ i___ a______ C-i i-a- a-u-a-? ---------------- Cui i-ai ajutat? 0
Komu si písal? Cui------scris? C__ i___ s_____ C-i i-a- s-r-s- --------------- Cui i-ai scris? 0
Komu si odpovedal? C-- --a- -ăs-un-? C__ i___ r_______ C-i i-a- r-s-u-s- ----------------- Cui i-ai răspuns? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...