Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   uk Питання – минулий час 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [вісімдесят шість]

86 [visimdesyat shistʹ]

Питання – минулий час 2

Pytannya – mynulyy̆ chas 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ukrajinčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Я-- ------ку-ти-н-с--? Я__ к_______ т_ н_____ Я-у к-а-а-к- т- н-с-в- ---------------------- Яку краватку ти носив? 0
Pyta-n-- ----nulyy̆--ha- 2 P_______ – m______ c___ 2 P-t-n-y- – m-n-l-y- c-a- 2 -------------------------- Pytannya – mynulyy̆ chas 2
Ktoré auto si kúpil? Я--й --том-б------ -у---? Я___ а_________ т_ к_____ Я-и- а-т-м-б-л- т- к-п-в- ------------------------- Який автомобіль ти купив? 0
P--a-n-a – m--u--y̆ -has-2 P_______ – m______ c___ 2 P-t-n-y- – m-n-l-y- c-a- 2 -------------------------- Pytannya – mynulyy̆ chas 2
Ktoré noviny si si predplatil? Яку-г--е-у -и ---едпла-ив? Я__ г_____ т_ п___________ Я-у г-з-т- т- п-р-д-л-т-в- -------------------------- Яку газету ти передплатив? 0
Y-ku-k-a--t---ty --sy-? Y___ k_______ t_ n_____ Y-k- k-a-a-k- t- n-s-v- ----------------------- Yaku kravatku ty nosyv?
Koho ste videli? К-г- ви-ба--ли? К___ в_ б______ К-г- в- б-ч-л-? --------------- Кого ви бачили? 0
Ya-u k--v---u ty-no-y-? Y___ k_______ t_ n_____ Y-k- k-a-a-k- t- n-s-v- ----------------------- Yaku kravatku ty nosyv?
Koho ste stretli? Кого-Ви-зу--ріл-? К___ В_ з________ К-г- В- з-с-р-л-? ----------------- Кого Ви зустріли? 0
Y-k- k--vatk- t----sy-? Y___ k_______ t_ n_____ Y-k- k-a-a-k- t- n-s-v- ----------------------- Yaku kravatku ty nosyv?
Koho ste spoznali? Ко---В- -ізн--и? К___ В_ п_______ К-г- В- п-з-а-и- ---------------- Кого Ви пізнали? 0
Ya-yy̆ avtomo-il- -- --py-? Y____ a_________ t_ k_____ Y-k-y- a-t-m-b-l- t- k-p-v- --------------------------- Yakyy̆ avtomobilʹ ty kupyv?
Kedy ste vstali? К--и ---в-т---? К___ В_ в______ К-л- В- в-т-л-? --------------- Коли Ви встали? 0
Ya-y---a-t-mo-i-- -y-k-py-? Y____ a_________ t_ k_____ Y-k-y- a-t-m-b-l- t- k-p-v- --------------------------- Yakyy̆ avtomobilʹ ty kupyv?
Kedy ste začali? К-л--В---о-а-и? К___ В_ п______ К-л- В- п-ч-л-? --------------- Коли Ви почали? 0
Yak-y̆ avtom--ilʹ-------yv? Y____ a_________ t_ k_____ Y-k-y- a-t-m-b-l- t- k-p-v- --------------------------- Yakyy̆ avtomobilʹ ty kupyv?
Kedy ste prestali? Ко---Ви --и-ини-и? К___ В_ п_________ К-л- В- п-и-и-и-и- ------------------ Коли Ви припинили? 0
Yak- -aze-u-ty-pere-p--t-v? Y___ h_____ t_ p___________ Y-k- h-z-t- t- p-r-d-l-t-v- --------------------------- Yaku hazetu ty peredplatyv?
Prečo ste sa zobudili? Ч-м---и -р---н-л---? Ч___ В_ п___________ Ч-м- В- п-о-и-у-и-я- -------------------- Чому Ви прокинулися? 0
Yaku -aze-u-t--p-red--at-v? Y___ h_____ t_ p___________ Y-k- h-z-t- t- p-r-d-l-t-v- --------------------------- Yaku hazetu ty peredplatyv?
Prečo ste sa stali učiteľom? Чом- -и------ -чи---е-? Ч___ В_ с____ в________ Ч-м- В- с-а-и в-и-е-е-? ----------------------- Чому Ви стали вчителем? 0
Y--u--a--t---y --r-d-l---v? Y___ h_____ t_ p___________ Y-k- h-z-t- t- p-r-d-l-t-v- --------------------------- Yaku hazetu ty peredplatyv?
Prečo ste išli taxíkom? Чом--В-----ли-т-кс-? Ч___ В_ в____ т_____ Ч-м- В- в-я-и т-к-і- -------------------- Чому Ви взяли таксі? 0
Koho-v----ch-l-? K___ v_ b_______ K-h- v- b-c-y-y- ---------------- Koho vy bachyly?
Odkiaľ ste prišli? Звід-и -и --и-шл-? З_____ В_ п_______ З-і-к- В- п-и-ш-и- ------------------ Звідки Ви прийшли? 0
Koho--y-b--h-ly? K___ v_ b_______ K-h- v- b-c-y-y- ---------------- Koho vy bachyly?
Kam ste išli? К--и--и----или? К___ В_ х______ К-д- В- х-д-л-? --------------- Куди Ви ходили? 0
Ko-o -- ba----y? K___ v_ b_______ K-h- v- b-c-y-y- ---------------- Koho vy bachyly?
Kde ste boli? Д- -и--ул-? Д_ В_ б____ Д- В- б-л-? ----------- Де Ви були? 0
K-h- -- zus-ri-y? K___ V_ z________ K-h- V- z-s-r-l-? ----------------- Koho Vy zustrily?
Komu si pomohol? К-м---и до----г / -о-о--г-а? К___ т_ д______ / д_________ К-м- т- д-п-м-г / д-п-м-г-а- ---------------------------- Кому ти допоміг / допомогла? 0
K-------zus-r-ly? K___ V_ z________ K-h- V- z-s-r-l-? ----------------- Koho Vy zustrily?
Komu si písal? Кому--и -аписа- / на---а-а? К___ т_ н______ / н________ К-м- т- н-п-с-в / н-п-с-л-? --------------------------- Кому ти написав / написала? 0
Koh--Vy--u---ily? K___ V_ z________ K-h- V- z-s-r-l-? ----------------- Koho Vy zustrily?
Komu si odpovedal? Ком--т---і--ов-в - в--п-в--а? К___ т_ в_______ / в_________ К-м- т- в-д-о-і- / в-д-о-і-а- ----------------------------- Кому ти відповів / відповіла? 0
K-ho--y--iz-al-? K___ V_ p_______ K-h- V- p-z-a-y- ---------------- Koho Vy piznaly?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + ukrajinčina (1-100) MP3 ukrajinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...