Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   es Oraciones subordinadas con si

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [noventa y tres]

Oraciones subordinadas con si

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. N--s- ----e q-i---. N_ s_ s_ m_ q______ N- s- s- m- q-i-r-. ------------------- No sé si me quiere.
Neviem, či sa vráti. No------ volverá. N_ s_ s_ v_______ N- s- s- v-l-e-á- ----------------- No sé si volverá.
Neviem, či mi zavolá. No -- si -e l-amará. N_ s_ s_ m_ l_______ N- s- s- m- l-a-a-á- -------------------- No sé si me llamará.
Či ma vôbec ľúbi? ¿Me--ue--á? ¿__ q______ ¿-e q-e-r-? ----------- ¿Me querrá?
Či sa vôbec vráti? ¿--lver-? ¿________ ¿-o-v-r-? --------- ¿Volverá?
Či mi vôbec zavolá? ¿---l-a--rá? ¿__ l_______ ¿-e l-a-a-á- ------------ ¿Me llamará?
Pýtam sa, či na mňa myslí. Me -reg---- ---p-e-s--e----. M_ p_______ s_ p_____ e_ m__ M- p-e-u-t- s- p-e-s- e- m-. ---------------------------- Me pregunto si piensa en mí.
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Me-pr-g-nt- si ti--e - o-r-. M_ p_______ s_ t____ a o____ M- p-e-u-t- s- t-e-e a o-r-. ---------------------------- Me pregunto si tiene a otra.
Pýtam sa, či klame. Me-pregun-o -- -i---e. M_ p_______ s_ m______ M- p-e-u-t- s- m-e-t-. ---------------------- Me pregunto si miente.
Či len na mňa myslí? ¿-en-ará--n mí? ¿_______ e_ m__ ¿-e-s-r- e- m-? --------------- ¿Pensará en mí?
Či len nemá nejakú druhú? ¿-en--á-- otr-? ¿______ a o____ ¿-e-d-á a o-r-? --------------- ¿Tendrá a otra?
Či len hovorí pravdu? ¿---ará d-c-en----- verd-d? ¿______ d_______ l_ v______ ¿-s-a-á d-c-e-d- l- v-r-a-? --------------------------- ¿Estará diciendo la verdad?
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. D----q-- le g-s-- ----m--te. D___ q__ l_ g____ r_________ D-d- q-e l- g-s-e r-a-m-n-e- ---------------------------- Dudo que le guste realmente.
Pochybujem o tom, či mi napíše. Du---qu------sc--ba. D___ q__ m_ e_______ D-d- q-e m- e-c-i-a- -------------------- Dudo que me escriba.
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Du-o-qu--s--ca------m---. D___ q__ s_ c___ c_______ D-d- q-e s- c-s- c-n-i-o- ------------------------- Dudo que se case conmigo.
Ći ma má len naozaj rád? ¿-e g--t--é-r----e---? ¿__ g______ r_________ ¿-e g-s-a-é r-a-m-n-e- ---------------------- ¿Le gustaré realmente?
Či mi len napíše? ¿M---s-r-----? ¿__ e_________ ¿-e e-c-i-i-á- -------------- ¿Me escribirá?
Či sa len so mnou ožení? ¿---c-s-rá --nm---? ¿__ c_____ c_______ ¿-e c-s-r- c-n-i-o- ------------------- ¿Se casará conmigo?

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...