Նա դեռ մ-աց-լ--ր, չ-այա- -- --դ-ն-------:
Ն_ դ__ մ_____ է__ չ_____ ո_ ա____ ո__ է__
Ն- դ-ռ մ-ա-ե- է-, չ-ա-ա- ո- ա-դ-ն ո-շ է-:
-----------------------------------------
Նա դեռ մնացել էր, չնայած որ արդեն ուշ էր: 0 bar- ---r--asa--n-4b___ s___________ 4b-r- s-o-a-a-a-a- 4-------------------bard storadasakan 4
Արդեն -ւշ է-- -յնո-ա--նայնիվ--ա-դեռ մնա-ե- էր:
Ա____ ո__ է__ Ա_____________ ն_ դ__ մ_____ է__
Ա-դ-ն ո-շ է-: Ա-ն-ւ-մ-ն-յ-ի- ն- դ-ռ մ-ա-ե- է-:
----------------------------------------------
Արդեն ուշ էր: Այնուամենայնիվ նա դեռ մնացել էր: 0 Na -’ne---r, -----y------- h-----ta-----t-’- mia--’-a-s -rN_ k____ e__ c________ v__ h________________ m_________ e_N- k-n-l e-, c-’-a-a-s v-r h-r-u-t-t-’-y-s-y m-a-s-r-t- e-----------------------------------------------------------Na k’nel er, ch’nayats vor herrustats’uyts’y miats’rats er
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Bolo už neskoro. Napriek tomu ešte zostal.
Արդեն ուշ էր: Այնուամենայնիվ նա դեռ մնացել էր:
Na k’nel er, ch’nayats vor herrustats’uyts’y miats’rats er
Дорога скользкая. Несмотря на это он едет так быстро.
Je opitý. Napriek tomu jazdí na bicykli.
Նա խ-ած -:-Ա---ւամենայնի--ն--հ-----վ է ք-ում:
Ն_ խ___ է_ Ա_____________ ն_ հ______ է ք_____
Ն- խ-ա- է- Ա-ն-ւ-մ-ն-յ-ի- ն- հ-ծ-ն-վ է ք-ո-մ-
---------------------------------------------
Նա խմած է: Այնուամենայնիվ նա հեծանիվ է քշում: 0 H-r----at--uy-s---mi-t-’---- -r -yn-ame-ay-i- n- k-n----rH________________ m_________ e_ A____________ n_ k____ e_H-r-u-t-t-’-y-s-y m-a-s-r-t- e- A-n-a-e-a-n-v n- k-n-l e----------------------------------------------------------Herrustats’uyts’y miats’rats er Aynuamenayniv na k’nel er
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Je opitý. Napriek tomu jazdí na bicykli.
Նա խմած է: Այնուամենայնիվ նա հեծանիվ է քշում:
Herrustats’uyts’y miats’rats er Aynuamenayniv na k’nel er
Deti sa učia jazyk relatívne rýchlo.
Dospelým to väčšinou trvá dlhšie.
Deti sa ale neučia lepšie ako dospelí.
Učia sa len inak.
Mozog toho pri učení jazykov musí zvládnuť veľa.
Musí sa naučiť viac vecí naraz.
Keď sa človek učí jazyk, nestačí o ňom len premýšľať.
Musí sa tiež naučiť, ako nové slová vyslovovať.
Orgány reči sa preto musia naučiť nové pohyby.
Mozog sa tiež musí naučiť reagovať na nové situácie.
Komunikovať v cudzom jazyku je výzva.
Dospelí sa ale učia jazyky inak v každom období svojho života.
V 20 alebo 30 rokoch veku sú stále ľudia zvyknutí sa učiť.
Škola či štúdiá nie sú ešte tak vzdialené.
Mozog je preto dobre trénovaný.
Môže sa tak naučiť cudzie jazyky na veľmi dobrej úrovni.
Ľudia medzi 40 a 50 rokmi veku sa toho už naučili veľa.
Ich mozog ťaží zo svojich skúseností.
Vie dobre skombinovať nový obsah so staršími vedomosťami.
V tomto veku sa ľudia učia najlepšie veci, ktoré už sú im povedomé.
To sú napríklad jazyky podobné tým, ktoré sa naučili už skôr.
V 60 alebo 70 rokoch veku majú ľudia spravidla veľa času.
Môžu často precvičovať.
To je u jazykov obzvlášť dôležité.
Starší ľudia sa môžu napríklad obzvlášť dobre naučiť cudzí písmo.
Človek sa môže úspešne učiť v každom veku.
Mozog môže vytvárať nové nervové bunky aj po skončení puberty.
A robí to rád ...