Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ca Els adverbis

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [per cent]

Els adverbis

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie ja-–-en-ara----- -ai j_ – e_____ n_ / m__ j- – e-c-r- n- / m-i -------------------- ja – encara no / mai 0
Boli ste už raz v Berlíne? Ha----a- a ---l--? H_ e____ a B______ H- e-t-t a B-r-í-? ------------------ Ha estat a Berlín? 0
Nie, ešte nie. No--e----a -----mai. N__ e_____ n_ / m___ N-, e-c-r- n- / m-i- -------------------- No, encara no / mai. 0
niekto – nikto a-gú –----gú a___ – n____ a-g- – n-n-ú ------------ algú – ningú 0
Poznáte tu niekoho? Co--ix-vost- --g--a--í? C_____ v____ a___ a____ C-n-i- v-s-è a-g- a-u-? ----------------------- Coneix vostè algú aquí? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. N-- -- c---- ----- aq-í. N__ n_ c____ n____ a____ N-, n- c-n-c n-n-ú a-u-. ------------------------ No, no conec ningú aquí. 0
ešte – už nie enc-r--–-j---o e_____ – j_ n_ e-c-r- – j- n- -------------- encara – ja no 0
Zostanete tu ešte dlho? Que--s-------à-e-car----s-tem-s? Q__ e_ q______ e_____ m__ t_____ Q-e e- q-e-a-à e-c-r- m-s t-m-s- -------------------------------- Que es quedarà encara més temps? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. N-, j---o--- -ue--r--mé- t---s --uí. N__ j_ n_ e_ q______ m__ t____ a____ N-, j- n- e- q-e-a-é m-s t-m-s a-u-. ------------------------------------ No, ja no em quedaré més temps aquí. 0
ešte niečo – už nič al--na-cos----- --r-- --s a_____ c___ m__ – r__ m__ a-g-n- c-s- m-s – r-s m-s ------------------------- alguna cosa més – res més 0
Chcete ešte niečo piť? En---- -ol --g-n----s--més -e -e-re? E_____ v__ a_____ c___ m__ d_ b_____ E-c-r- v-l a-g-n- c-s- m-s d- b-u-e- ------------------------------------ Encara vol alguna cosa més de beure? 0
Nie, neprosím si už nič. N-,-n--desi--o--es m-s. N__ n_ d______ r__ m___ N-, n- d-s-t-o r-s m-s- ----------------------- No, no desitjo res més. 0
už niečo – ešte nič j- …-a-gu-- cos- - en--ra---s j_ … a_____ c___ – e_____ r__ j- … a-g-n- c-s- – e-c-r- r-s ----------------------------- ja … alguna cosa – encara res 0
Jedli ste už niečo? Ja ha--e--at -lgu-- c---? J_ h_ m_____ a_____ c____ J- h- m-n-a- a-g-n- c-s-? ------------------------- Ja ha menjat alguna cosa? 0
Nie, ešte som nejedol nič. No, --ca-a--- -e ---j-t -e-. N__ e_____ n_ h_ m_____ r___ N-, e-c-r- n- h- m-n-a- r-s- ---------------------------- No, encara no he menjat res. 0
ešte niekto – už nikto al-- més –-ni-g- -és a___ m__ – n____ m__ a-g- m-s – n-n-ú m-s -------------------- algú més – ningú més 0
Chce ešte niekto kávu? A--ú --s-v-ld-i- -n---fè? A___ m__ v______ u_ c____ A-g- m-s v-l-r-a u- c-f-? ------------------------- Algú més voldria un cafè? 0
Nie, už nikto. N-,---n-----s. N__ n____ m___ N-, n-n-ú m-s- -------------- No, ningú més. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...