Slovníček fráz

sk Príslovky   »   lt Prieveiksmiai

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [šimtas]

Prieveiksmiai

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie j-u-(ka-tą--- --r---ek-da j__ (______ — d__ n______ j-u (-a-t-) — d-r n-e-a-a ------------------------- jau (kartą) — dar niekada 0
Boli ste už raz v Berlíne? A--ja- ------(-a-tą- b---- Ber----? A_ j__ e____ (______ b____ B_______ A- j-u e-a-e (-a-t-) b-v-s B-r-y-e- ----------------------------------- Ar jau esate (kartą) buvęs Berlyne? 0
Nie, ešte nie. N-- d-r---eka--. N__ d__ n_______ N-, d-r n-e-a-a- ---------------- Ne, dar niekada. 0
niekto – nikto k---no-- — n-e-as k__ n___ — n_____ k-s n-r- — n-e-a- ----------------- kas nors — niekas 0
Poznáte tu niekoho? Ar-čia -----rs--a-įst-te? A_ č__ k_ n___ p_________ A- č-a k- n-r- p-ž-s-a-e- ------------------------- Ar čia ką nors pažįstate? 0
Nie, nepoznám tu nikoho. Ne--(-š)-č-a---ek--ne---įst-. N__ (___ č__ n____ n_________ N-, (-š- č-a n-e-o n-p-ž-s-u- ----------------------------- Ne, (aš) čia nieko nepažįstu. 0
ešte – už nie d-r-— jau n--/-ne-- / n-d-ugiau / n---g--u d__ — j__ n_ / n___ / n________ / n_______ d-r — j-u n- / n-b- / n-d-u-i-u / n-i-g-a- ------------------------------------------ dar — jau ne / nebe / nedaugiau / neilgiau 0
Zostanete tu ešte dlho? A- dar -lgai b-sit- -i-? A_ d__ i____ b_____ č___ A- d-r i-g-i b-s-t- č-a- ------------------------ Ar dar ilgai būsite čia? 0
Nie, nezostanem tu už dlho. Ne,--a-) -ia-----i--ai--ebūsi- - ---i----- n--e----i. N__ (___ č__ j__ i____ n______ / b____ č__ n_________ N-, (-š- č-a j-u i-g-i n-b-s-u / b-s-u č-a n-b-i-g-i- ----------------------------------------------------- Ne, (aš) čia jau ilgai nebūsiu / būsiu čia nebeilgai. 0
ešte niečo – už nič dar š-ek-tiek — --eko-d--giau d__ š___ t___ — n____ d______ d-r š-e- t-e- — n-e-o d-u-i-u ----------------------------- dar šiek tiek — nieko daugiau 0
Chcete ešte niečo piť? A- --rė-u--te-dar -o--o-s ----r--? A_ n_________ d__ k_ n___ i_______ A- n-r-t-m-t- d-r k- n-r- i-g-r-i- ---------------------------------- Ar norėtumėte dar ko nors išgerti? 0
Nie, neprosím si už nič. N-, -aš- daugi-u--i-ko n--o--u---n-e----e--no--u. N__ (___ d______ n____ n______ / n____ n_________ N-, (-š- d-u-i-u n-e-o n-n-r-u / n-e-o n-b-n-r-u- ------------------------------------------------- Ne, (aš) daugiau nieko nenoriu / nieko nebenoriu. 0
už niečo – ešte nič j-u ką --------- --d-- -ie-o j__ k_ / k_ n___ — d__ n____ j-u k- / k- n-r- — d-r n-e-o ---------------------------- jau ką / ko nors — dar nieko 0
Jedli ste už niečo? A- (-ū-----u--o-n-r- v-l--te? A_ (____ j__ k_ n___ v_______ A- (-ū-) j-u k- n-r- v-l-ė-e- ----------------------------- Ar (jūs) jau ko nors valgėte? 0
Nie, ešte som nejedol nič. Ne,---š--da- n-eko ne-a--i--. N__ (___ d__ n____ n_________ N-, (-š- d-r n-e-o n-v-l-i-u- ----------------------------- Ne, (aš) dar nieko nevalgiau. 0
ešte niekto – už nikto d---kas--nors) —-da---au ----as d__ k__ (_____ — d______ n_____ d-r k-s (-o-s- — d-u-i-u n-e-a- ------------------------------- dar kas (nors) — daugiau niekas 0
Chce ešte niekto kávu? A- d-r -a- nor- --vo-? A_ d__ k__ n___ k_____ A- d-r k-s n-r- k-v-s- ---------------------- Ar dar kas nori kavos? 0
Nie, už nikto. N---da-gi-u -iekas. N__ d______ n______ N-, d-u-i-u n-e-a-. ------------------- Ne, daugiau niekas. 0

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...