Slovníček fráz

sk Príslovky   »   ru Наречия

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [сто]

100 [sto]

Наречия

Narechiya

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina ruština Prehrať Viac
už raz – ešte nie уж- ----жд--- е-ё-н----да у__ о______ – е__ н______ у-е о-н-ж-ы – е-ё н-к-г-а ------------------------- уже однажды – ещё никогда 0
Narec-i-a N________ N-r-c-i-a --------- Narechiya
Boli ste už raz v Berlíne? Вы у-е -огд--н-будь быва-и --Бе-ли--? В_ у__ к___________ б_____ в Б_______ В- у-е к-г-а-н-б-д- б-в-л- в Б-р-и-е- ------------------------------------- Вы уже когда-нибудь бывали в Берлине? 0
Na--c--ya N________ N-r-c-i-a --------- Narechiya
Nie, ešte nie. Н-т, ещ---и---д-. Н___ е__ н_______ Н-т- е-ё н-к-г-а- ----------------- Нет, ещё никогда. 0
u-h------zh-- - ye------n--ogda u___ o_______ – y______ n______ u-h- o-n-z-d- – y-s-c-ë n-k-g-a ------------------------------- uzhe odnazhdy – yeshchë nikogda
niekto – nikto К---т- – ---то К_____ – н____ К-о-т- – н-к-о -------------- Кто-то – никто 0
uz-- -d-az----- y--hch--n----da u___ o_______ – y______ n______ u-h- o-n-z-d- – y-s-c-ë n-k-g-a ------------------------------- uzhe odnazhdy – yeshchë nikogda
Poznáte tu niekoho? В---десь ко-о----у-- ----т-? В_ з____ к__________ з______ В- з-е-ь к-г---и-у-ь з-а-т-? ---------------------------- Вы здесь кого-нибудь знаете? 0
u--- o-n-z--y --ye------ni---da u___ o_______ – y______ n______ u-h- o-n-z-d- – y-s-c-ë n-k-g-a ------------------------------- uzhe odnazhdy – yeshchë nikogda
Nie, nepoznám tu nikoho. Нет--- з--сь-ник------ -н-ю. Н___ я з____ н_____ н_ з____ Н-т- я з-е-ь н-к-г- н- з-а-. ---------------------------- Нет, я здесь никого не знаю. 0
Vy -z-e ko--a-n---dʹ -yva-- ---erl-n-? V_ u___ k___________ b_____ v B_______ V- u-h- k-g-a-n-b-d- b-v-l- v B-r-i-e- -------------------------------------- Vy uzhe kogda-nibudʹ byvali v Berline?
ešte – už nie Ещ--–--ол-ше---т Е__ – б_____ н__ Е-ё – б-л-ш- н-т ---------------- Ещё – больше нет 0
V- ---- kog------u-- by-al- v Be---n-? V_ u___ k___________ b_____ v B_______ V- u-h- k-g-a-n-b-d- b-v-l- v B-r-i-e- -------------------------------------- Vy uzhe kogda-nibudʹ byvali v Berline?
Zostanete tu ešte dlho? В--ещ- до-г- з-е-ь----ет-? В_ е__ д____ з____ б______ В- е-ё д-л-о з-е-ь б-д-т-? -------------------------- Вы ещё долго здесь будете? 0
V- ---- ko--a-n-b-dʹ-by-al--v--erline? V_ u___ k___________ b_____ v B_______ V- u-h- k-g-a-n-b-d- b-v-l- v B-r-i-e- -------------------------------------- Vy uzhe kogda-nibudʹ byvali v Berline?
Nie, nezostanem tu už dlho. Нет, я ---сь--у-- -е-дол--. Н___ я з____ б___ н_ д_____ Н-т- я з-е-ь б-д- н- д-л-о- --------------------------- Нет, я здесь буду не долго. 0
Ne-- ye---h- -i----a. N___ y______ n_______ N-t- y-s-c-ë n-k-g-a- --------------------- Net, yeshchë nikogda.
ešte niečo – už nič Ещ--что-н-будь –-ниче-о-б-л-ше Е__ ч_________ – н_____ б_____ Е-ё ч-о-н-б-д- – н-ч-г- б-л-ш- ------------------------------ Ещё что-нибудь – ничего больше 0
Net,--e----ë ni-og-a. N___ y______ n_______ N-t- y-s-c-ë n-k-g-a- --------------------- Net, yeshchë nikogda.
Chcete ešte niečo piť? В- -о------ы--щё ч---ни---- ---и-ь? В_ х_____ б_ е__ ч_________ п______ В- х-т-л- б- е-ё ч-о-н-б-д- п-п-т-? ----------------------------------- Вы хотели бы ещё что-нибудь попить? 0
N----yes-chë -ik--d-. N___ y______ n_______ N-t- y-s-c-ë n-k-g-a- --------------------- Net, yeshchë nikogda.
Nie, neprosím si už nič. Н-т--я больше ----г- не хоч-. Н___ я б_____ н_____ н_ х____ Н-т- я б-л-ш- н-ч-г- н- х-ч-. ----------------------------- Нет, я больше ничего не хочу. 0
Kt---- - nik-o K_____ – n____ K-o-t- – n-k-o -------------- Kto-to – nikto
už niečo – ešte nič У-е-чт---о-–-ещ- ---е-о У__ ч_____ – е__ н_____ У-е ч-о-т- – е-ё н-ч-г- ----------------------- Уже что-то – ещё ничего 0
K---t--- ----o K_____ – n____ K-o-t- – n-k-o -------------- Kto-to – nikto
Jedli ste už niečo? В- -же-что-н--у-- -ли? В_ у__ ч_________ е___ В- у-е ч-о-н-б-д- е-и- ---------------------- Вы уже что-нибудь ели? 0
K-o--o-– n--to K_____ – n____ K-o-t- – n-k-o -------------- Kto-to – nikto
Nie, ešte som nejedol nič. Н-т- - ещ--ни-е-о -е ел / ----ла. Н___ я е__ н_____ н_ е_ / н_ е___ Н-т- я е-ё н-ч-г- н- е- / н- е-а- --------------------------------- Нет, я ещё ничего не ел / не ела. 0
V- zd--ʹ ko-----bud--z---ete? V_ z____ k__________ z_______ V- z-e-ʹ k-g---i-u-ʹ z-a-e-e- ----------------------------- Vy zdesʹ kogo-nibudʹ znayete?
ešte niekto – už nikto Е---кт---о-–-н-кт----л-ше Е__ к_____ – н____ б_____ Е-ё к-о-т- – н-к-о б-л-ш- ------------------------- Ещё кто-то – никто больше 0
Vy z---ʹ-kogo------ʹ --a----? V_ z____ k__________ z_______ V- z-e-ʹ k-g---i-u-ʹ z-a-e-e- ----------------------------- Vy zdesʹ kogo-nibudʹ znayete?
Chce ešte niekto kávu? Ещё кто------ь-х-че---оф-? Е__ к_________ х____ к____ Е-ё к-о-н-б-д- х-ч-т к-ф-? -------------------------- Ещё кто-нибудь хочет кофе? 0
V--z-es- -----n-budʹ z--y---? V_ z____ k__________ z_______ V- z-e-ʹ k-g---i-u-ʹ z-a-e-e- ----------------------------- Vy zdesʹ kogo-nibudʹ znayete?
Nie, už nikto. Не----ольш- ни-то. Н___ б_____ н_____ Н-т- б-л-ш- н-к-о- ------------------ Нет, больше никто. 0
Ne-,--a------ ni--g-----z--y-. N___ y_ z____ n_____ n_ z_____ N-t- y- z-e-ʹ n-k-g- n- z-a-u- ------------------------------ Net, ya zdesʹ nikogo ne znayu.

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...