Slovníček fráz

sk Príslovky   »   sr Прилози

100 [sto]

Príslovky

Príslovky

100 [стотина]

100 [stotina]

Прилози

Prilozi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina srbčina Prehrať Viac
už raz – ešte nie већ--е--ом-----ш-н--ада в__ ј_____ – ј__ н_____ в-ћ ј-д-о- – ј-ш н-к-д- ----------------------- већ једном – још никада 0
Pril-zi P______ P-i-o-i ------- Prilozi
Boli ste už raz v Berlíne? Је-т- ли-в-ћ ј--н---бил--- -----н-? Ј____ л_ в__ ј_____ б___ у Б_______ Ј-с-е л- в-ћ ј-д-о- б-л- у Б-р-и-у- ----------------------------------- Јесте ли већ једном били у Берлину? 0
Prilo-i P______ P-i-o-i ------- Prilozi
Nie, ešte nie. Н-,-јо----када. Н__ ј__ н______ Н-, ј-ш н-к-д-. --------------- Не, још никада. 0
ve-́-jed--m-–--o--nika-a v__ j_____ – j__ n_____ v-c- j-d-o- – j-š n-k-d- ------------------------ već jednom – još nikada
niekto – nikto не-о – --ко н___ – н___ н-к- – н-к- ----------- неко – нико 0
već---dn-- –--o---ik--a v__ j_____ – j__ n_____ v-c- j-d-o- – j-š n-k-d- ------------------------ već jednom – još nikada
Poznáte tu niekoho? Позн-ј-те -и ов-- нек--а? П________ л_ о___ н______ П-з-а-е-е л- о-д- н-к-г-? ------------------------- Познајете ли овде некога? 0
v-------n-- –-jo- nikada v__ j_____ – j__ n_____ v-c- j-d-o- – j-š n-k-d- ------------------------ već jednom – još nikada
Nie, nepoznám tu nikoho. Н-, ---не -озна-ем-о--е-ник--а. Н__ ј_ н_ п_______ о___ н______ Н-, ј- н- п-з-а-е- о-д- н-к-г-. ------------------------------- Не, ја не познајем овде никога. 0
Je----li -ec-----n-m b-l- u Berlinu? J____ l_ v__ j_____ b___ u B_______ J-s-e l- v-c- j-d-o- b-l- u B-r-i-u- ------------------------------------ Jeste li već jednom bili u Berlinu?
ešte – už nie још - не--ише ј__ – н_ в___ ј-ш – н- в-ш- ------------- још – не више 0
Jeste-li vec- --d-om-b-li-u -------? J____ l_ v__ j_____ b___ u B_______ J-s-e l- v-c- j-d-o- b-l- u B-r-i-u- ------------------------------------ Jeste li već jednom bili u Berlinu?
Zostanete tu ešte dlho? О-т-је----и-јо- -у-о-о-д-? О_______ л_ ј__ д___ о____ О-т-ј-т- л- ј-ш д-г- о-д-? -------------------------- Остајете ли још дуго овде? 0
J---e-l--v----j-dno- ---i-- B-rlinu? J____ l_ v__ j_____ b___ u B_______ J-s-e l- v-c- j-d-o- b-l- u B-r-i-u- ------------------------------------ Jeste li već jednom bili u Berlinu?
Nie, nezostanem tu už dlho. Не---- не-о-тајем в--- д--- --д-. Н__ ј_ н_ о______ в___ д___ о____ Н-, ј- н- о-т-ј-м в-ш- д-г- о-д-. --------------------------------- Не, ја не остајем више дуго овде. 0
N-- j-- n-k-d-. N__ j__ n______ N-, j-š n-k-d-. --------------- Ne, još nikada.
ešte niečo – už nič ј-ш нешто-–--и--а --ше ј__ н____ – н____ в___ ј-ш н-ш-о – н-ш-а в-ш- ---------------------- још нешто – ништа више 0
N--------i-ada. N__ j__ n______ N-, j-š n-k-d-. --------------- Ne, još nikada.
Chcete ešte niečo piť? Ж-л------ ј----ешто -о-и-и? Ж_____ л_ ј__ н____ п______ Ж-л-т- л- ј-ш н-ш-о п-п-т-? --------------------------- Желите ли још нешто попити? 0
Ne- --š n--ada. N__ j__ n______ N-, j-š n-k-d-. --------------- Ne, još nikada.
Nie, neprosím si už nič. Не- -а н---е--м ни--а-в--е. Н__ ј_ н_ ж____ н____ в____ Н-, ј- н- ж-л-м н-ш-а в-ш-. --------------------------- Не, ја не желим ништа више. 0
n--o-– ---o n___ – n___ n-k- – n-k- ----------- neko – niko
už niečo – ešte nič ве- н-----– ------ш-а в__ н____ – ј__ н____ в-ћ н-ш-о – ј-ш н-ш-а --------------------- већ нешто – још ништа 0
n-k--–--iko n___ – n___ n-k- – n-k- ----------- neko – niko
Jedli ste už niečo? Ј-ст---и---ћ-н-шт- --л-? Ј____ л_ в__ н____ ј____ Ј-с-е л- в-ћ н-ш-о ј-л-? ------------------------ Јесте ли већ нешто јели? 0
neko-–--iko n___ – n___ n-k- – n-k- ----------- neko – niko
Nie, ešte som nejedol nič. Не, ----о- -иса----ш-а---о - јела. Н__ ј_ ј__ н____ н____ ј__ / ј____ Н-, ј- ј-ш н-с-м н-ш-а ј-о / ј-л-. ---------------------------------- Не, ја још нисам ништа јео / јела. 0
P----jet- li ovd- -e-oga? P________ l_ o___ n______ P-z-a-e-e l- o-d- n-k-g-? ------------------------- Poznajete li ovde nekoga?
ešte niekto – už nikto ј---неко – -ик- в--е ј__ н___ – н___ в___ ј-ш н-к- – н-к- в-ш- -------------------- још неко – нико више 0
Poz-ajete-l---v---ne-o-a? P________ l_ o___ n______ P-z-a-e-e l- o-d- n-k-g-? ------------------------- Poznajete li ovde nekoga?
Chce ešte niekto kávu? Ж-л- -и------е----аф-? Ж___ л_ ј__ н___ к____ Ж-л- л- ј-ш н-к- к-ф-? ---------------------- Жели ли још неко кафу? 0
P---aj-te--- o-de-n--o-a? P________ l_ o___ n______ P-z-a-e-e l- o-d- n-k-g-? ------------------------- Poznajete li ovde nekoga?
Nie, už nikto. Не- ---о----е. Н__ н___ в____ Н-, н-к- в-ш-. -------------- Не, нико више. 0
N-------e--o-n---m------n--og-. N__ j_ n_ p_______ o___ n______ N-, j- n- p-z-a-e- o-d- n-k-g-. ------------------------------- Ne, ja ne poznajem ovde nikoga.

Arabský jazyk

Arabský jazyk je jedným z najdôležitejších jazykov na svete. Viac ako 300 miliónov ľudí hovorí arabsky. Žijú pritom vo viac ako 20 rôznych krajinách. Arabčina patrí medzi afroázijské jazyky. Arabský jazyk vznikol pred niekoľkými tisíckami rokov. Najskôr sa používal na Arabskom polostrove. Potom sa odtiaľ rozšíril. Hovorená arabčina sa od tej spisovnej značne líši. Existuje aj veľa rôznych arabských dialektov. Dá sa povedať, že v každej oblasti sa hovorí inak. Ľudia hovoriaci rôznymi dialektmi si často vôbec nerozumejú. Preto sú filmy z arabských krajín väčšinou dabované. Jedine tak im rozumejú ľudia v celej arabskej oblasti. Klasickou arabčinou sa dnes hovorí už len zriedka. Vyskytuje sa len v písomnej forme. V knihách a novinách sa používa štandardný arabský jazyk. Arabčina dodnes nemá svoj odborný jazyk. Odborné pojmy teda väčšinou pochádzajú z iných jazykov. V tejto oblasti sú najdominantnejšie francúzština a angličtina. Záujem o arabčinu v posledných rokoch značne stúpol. Stále viac ľudí sa chce naučiť arabsky. Kurzy arabčiny ponúka každá univerzita a tiež mnoho škôl. Veľa ľudí fascinuje predovšetkým arabské písmo. Píše sa sprava doľava. Arabská výslovnosť a gramatika nie sú tak jednoduché. Vyskytuje sa tam mnoho hlások a pravidiel, ktoré sú pre iné jazyky cudzie. Pri štúdiu by mal človek dodržiavať určité poradie. Najskôr výslovnosť, potom gramatika, potom písmo ...