短语手册

zh 连词3   »   sl Vezniki 3

96[九十六]

连词3

连词3

96 [šestindevetdeset]

Vezniki 3

选择您想要查看翻译的方式:   
中文(简体) 斯洛文尼亚语 播放 更多
闹钟 一响, 我 就 起床 。 V--ane----r--ko-z-z--n- -udilk-. V_______ b__ k_ z______ b_______ V-t-n-m- b-ž k- z-z-o-i b-d-l-a- -------------------------------- Vstanem, brž ko zazvoni budilka. 0
我 一学习, 就 会累 。 P-s---e--utr-je-- b---k- s--------za-e---u---i. P_______ u_______ b__ k_ s_ m____ z_____ u_____ P-s-a-e- u-r-j-n- b-ž k- s- m-r-m z-č-t- u-i-i- ----------------------------------------------- Postanem utrujen, brž ko se moram začeti učiti. 0
我 到60岁的时候, 我 就 不工作了 。 Pre-e----bo--dela--,--rž-k---o-o-n-m-6- --t. P_______ b__ d______ b__ k_ d_______ 6_ l___ P-e-e-a- b-m d-l-t-, b-ž k- d-p-l-i- 6- l-t- -------------------------------------------- Prenehal bom delati, brž ko dopolnim 60 let. 0
您 什么时候 来电话 ? K-a--pok-i-ete? K___ p_________ K-a- p-k-i-e-e- --------------- Kdaj pokličete? 0
我 一有时间 就打 。 Tak---k---o---me- --e-u-ek-pros-----č--a. T____ k_ b__ i___ t_______ p_______ č____ T-k-j k- b-m i-e- t-e-u-e- p-o-t-g- č-s-. ----------------------------------------- Takoj ko bom imel trenutek prostega časa. 0
只要 他一有时间, 就会 打电话 来 。 Pokl-č-- ----j-k---o im-----k-- -r-s--g- čas-. P_______ t____ k_ b_ i___ n____ p_______ č____ P-k-i-e- t-k-j k- b- i-e- n-k-j p-o-t-g- č-s-. ---------------------------------------------- Pokliče, takoj ko bo imel nekaj prostega časa. 0
您 将要 工作 多长时间 ? Kako do--o bo------la--? K___ d____ b____ d______ K-k- d-l-o b-s-e d-l-l-? ------------------------ Kako dolgo boste delali? 0
只要 我 还能, 我 就 一直 工作 。 De-a-(-)-bom, ---l-- b---mo--- -mo-la-. D_______ b___ d_____ b__ m____ (_______ D-l-l-a- b-m- d-k-e- b-m m-g-l (-o-l-)- --------------------------------------- Delal(a) bom, dokler bom mogel (mogla). 0
只要 我 身体健康, 我 就要 一直 工作 。 De---(a- bo-- dok-e- b-m-zdrav(-). D_______ b___ d_____ b__ z________ D-l-l-a- b-m- d-k-e- b-m z-r-v-a-. ---------------------------------- Delal(a) bom, dokler bom zdrav(a). 0
他 不 工作, 而是 躺在 床上 。 O-------v-po-t---i---am-----d- -- d---l. O_ l___ v p________ n______ d_ b_ d_____ O- l-ž- v p-s-e-j-, n-m-s-o d- b- d-l-l- ---------------------------------------- On leži v postelji, namesto da bi delal. 0
她 没有 做饭, 却 在 读报纸 。 O--ber---asopis- -ame-to--a----ku-a-. O_ b___ č_______ n______ d_ b_ k_____ O- b-r- č-s-p-s- n-m-s-o d- b- k-h-l- ------------------------------------- On bere časopis, namesto da bi kuhal. 0
他 没有 回家, 却 坐在 酒吧里 。 O--s-di v -os-il--, -a---to--- bi --- ----v. O_ s___ v g________ n______ d_ b_ š__ d_____ O- s-d- v g-s-i-n-, n-m-s-o d- b- š-l d-m-v- -------------------------------------------- On sedi v gostilni, namesto da bi šel domov. 0
就我所知, 他 住在 这儿 。 Ko-iko- ve-------u-e---. K______ v___ s______ t__ K-l-k-r v-m- s-a-u-e t-. ------------------------ Kolikor vem, stanuje tu. 0
就我所知, 他的妻子 病 了 。 K--ik-r -em,--e-n---o-- žena bo--a. K______ v___ j_ n______ ž___ b_____ K-l-k-r v-m- j- n-e-o-a ž-n- b-l-a- ----------------------------------- Kolikor vem, je njegova žena bolna. 0
就我所知, 他 失业 了 。 Kol-k---ve----- on-------s-l-. K______ v___ j_ o_ b__________ K-l-k-r v-m- j- o- b-e-p-s-l-. ------------------------------ Kolikor vem, je on brezposeln. 0
我 那时 睡过头 了, 要不 就能 准时 了 。 Za-pal(---s-m,-dr--a----- b-- ---e--(-i---t---a-. Z________ s___ d______ b_ b__ t____ (____ t______ Z-s-a-(-) s-m- d-u-a-e b- b-l t-č-n (-i-a t-č-a-. ------------------------------------------------- Zaspal(a) sem, drugače bi bil točen (bila točna). 0
我 那时 错过了 公共汽车, 要不 就能 准时 了 。 Z-m-d-l--- s-- -v-obus, -r-g-če -i--il-t---n -bil- t-č-a). Z_________ s__ a_______ d______ b_ b__ t____ (____ t______ Z-m-d-l-a- s-m a-t-b-s- d-u-a-e b- b-l t-č-n (-i-a t-č-a-. ---------------------------------------------------------- Zamudil(a) sem avtobus, drugače bi bil točen (bila točna). 0
我 那时 没有 找到 路, 要不 就能 准时 了 。 N---m-n-šel-(-ašl-)-poti, -r--ače-bi b-- to-en-(bi-a -o-na). N____ n____ (______ p____ d______ b_ b__ t____ (____ t______ N-s-m n-š-l (-a-l-) p-t-, d-u-a-e b- b-l t-č-n (-i-a t-č-a-. ------------------------------------------------------------ Nisem našel (našla) poti, drugače bi bil točen (bila točna). 0

语言和数学

思考和语言是属于一体的。 它们彼此相互影响。 语言的结构影响着思维的结构。 比如,在某些语言里是没有数字词语的。 因此该语言使用者也不能明白数字的概念。 数学和语言在某种形式上是一体的。 语法的结构和数学的结构通常很相似。 一些研究者相信,它们的处理过程也是相似的。 他们认为,但语言中枢也同样在为数学负责。 因为它能帮助大脑进行运算。 然而,最新研究却得出了其它结论。 该研究显示,我们的大脑在没有语言的情况下处理数学。 研究人员对三名男性实验对象做了研究。 这三名男性的大脑受伤了。 大脑语言中枢也有受损。 他们在说话上有很严重的问题。 不能再造简单的句子。 也不能理解词语。 语言测试结束后,这三位男性必须解决算术题。 其中有几个非常复杂的数学题。 尽管如此,实验对象都能解答这些数学题! 这个研究结果非常地有趣。 它显示了,数学并不是靠语言来编程的。 语言和数学有可能有着共同的基础。 两者都是在大脑同一中枢被处理。 但数学没有必要先被翻译成语言。 也许语言和数学也是共同发展的...... 在大脑完成发展的时候,它们就相互分开了!